Snahulák a krumple s Francije

BLOG - Dzetko Krúpik | 3.5.2011, 00.00, prispievatelia

Ešče človek ani porádno nevytrízvel od Silvestra a zaseky je tu jaro. Já vím, to astronomické sa začíná dvacátého prvého marca, ket si dobre pamatám, ale neskáj sa neni možné pomály už na ništ spolehnút. Aj to jaro si robí, čo sce, a prinde, jak mu to pasuje.

Kedysik romantickí básnici písali o prírode, kerá sa zebúdzá ze zimného spánku, o jabrátkách a sneženkách jako o prvých posloch jara, potom nasleduvali fijalky, narcise, prvé ščeličky... Neskaj nám tí symbole jara dovezú z Holancka a predávajú f supermarketoch. Nejaké to astronomické jaro jích netanguje. Tak to vyzírá ze súčasnú romantiku! Pokrok je pokrok, jaro sa nám hlásí z inačíma atribútma: danovým priznáním, šelijakýma odvodma, poplatkáma, keré treba odvést do konca marca, prezúvaním aftákov ze zimných pneumatík do letných, z hokejovýma majstrofstváma sveta, skončeným výpredajom sezóného tovaru...
Eščeže aspon jedno zostalo po starém, a to, že čím sú dlchšé dny, tak vedla teho nosá ženy kračé sukne a vačé výstrihy. Chvalabošku, aspon v néčem naša společnost rešpektuje prírodné zákony. A ešče vedla jedneho poznáte, že došlo jaro: Začnú sa rojit motorkári. To namísto tých jarných ščeličék. Šak aj tých motorkárov sem-tam treba zbírat ze stromóf, ket vylecá v rýchlosci ze zatáčky. Akkurát jak tý ulecené ščely. Ale to neni špecijálná jarná záležitost, temu sa hovorí dan z motorizmu, a, naneščascí, tú si smrtka vybírá celoročne.
G jaru patrá, samozrejme, aj typické povinosci polnohospodáróf, majitelóf zahrádek a balkónových kochlíkoch, aj ked nevím, jesliva ešče vóbec nejakých polnohospodáróf máme. Ale aspon že máme na to ministerstvo. Nech sa oni starajú, aby došlo jaro ze šeckým, čo ge temu patrí. Ale to račší nebudem rozebírat, lebo to už smrdzí s politiku...
Loni v marci, jak vylézlo zubaté slnéčko, zme porát vypochoduvali celá rodzina na zahradu strihat stronky, kopat a robit šecky tý jarné roboty. Náš malý Marko zatát chodzil a lamentuval okolo snahuláka, kerý sa pomály menil na bačorinu špinavéj vody f prostrídku zahrady. Jakosik zme temu nevenuvali pozornost. Snahuláka do večera nebolo, boli zme narobení jak kone, len malý sa usmíval, že zachránil snahuláčika. Ket zme sa jako-tak scivilizuvali a sceli si dat zaslúženú večeru, ziscili zme, jako to je s tú záchranu snahuláčika: Ladnička bola napchatá od vrchu až po spodek s igelitovýma sakláma ze snahom, kerý sa topil a zaplavuval pririchtuvané šnicle a krumplóv šalát. Žena z teho onentavela, čo sa jéj pritrafí len zrídkakedy. Do teho Marko z jehovým cichým prosebným hláskom: „Babinka, že tu móže snahuláčik zatád bývat, ked bude venku horko?“
No povecte, móže sa človek na teho malého nahnevat? Na večeru boli topeničy s cesnekom a malému som pret spaním místo vypráfky vysvetluval kolobeh vody
f prírode. Nevím, jesliva to pochopil. Šag aj my dospelí nékeré veci neskaj nechápeme, napríklat prečo mosíme kupuvat krumple s Francije, maso z Nemecka a ot Polákof...

Váš dzetko Krúpik