Cestou - necestou

BLOG - Za dverami | 3.5.2011, 20.38, Katarína Rosinová

Cesta do zahraničia bola kedysi veľkou udalosťou. Keď sme krátko po revolúcii zavítali do vtedy najbližšieho zahraničia – Rakúska, pripadali sme si ako v inom svete.

Rodina s dvomi malými deťmi, oblečená v krikľavých šuštiakových súpravách, na chrbtoch batohy a v nich starostlivo zabalené šnicle v chlebe. Dodnes máme takú fotografiu z už neexistujúceho rakúskeho Safari- und Abenteuerparku v Gänserndorfe. Že sme turisti, sme mali napísané priamo na čelách. Aj neskôr, na zahraničných školských výletoch sme boli tak trošku ako „sedláci“ v meste, fascinovaní všakovakými vynálezmi ako sušičmi na ruky na WC a splachovanie na fotobunku, nevídaným sortimentom v potravinách a reštauráciách, a úžasnými modelmi šiat vo výkladoch butikov. Samozrejme, dovoliť sme si mohli len máločo z toho. Vtedy som ani nedúfala, že by to raz mohlo byť inak. Že vďaka globalizácii bude cestovanie čoraz jednoduchšie.
Cestovanie milujem, no moje posledné výlety do európskych metropol už akosi nemajú ten adrenalín z niečoho nepoznaného. Nemusím sa bifľovať frázy z bedekra, veď po anglicky sa dorozumiem takmer všade. Na londýnskej Oxford Street poznám väčšinu značiek, lebo ich máme aj u nás, s približne rovnakým sortimentom a cenami. Švajčiarske čokolády, francúzske vína, talianske údeniny... to všetko vieme zohnať bez toho, aby sme vycestovali von. Iste, stále je čo objavovať, ale rozdiel je badateľný. Aj keď som v cudzine, necítim sa tak, keďže väčšinou prespím u kamarátov alebo známych. Mám ich aspoň v desiatich krajinách a nie som jediná. Počuli ste o couchsurfingu? Je to čoraz obľúbenejšie zdieľanie gauča s cudzincom z inej krajiny, s ktorým sa vopred dohodnete cez internet. Vy ponúknete svoj gauč a vám bude ponúknutý gauč niekoho iného trebárs na druhom konci sveta. Aké jednoduché! Otázka znie, či je to viac výhoda alebo nevýhoda. Cestovanie je dnes oveľa jednoduchšie. No to, čo na ňom milujeme, sa pomaly vytráca. Objavovanie nepoznaného.