Mokrá apokalypsa

RELAX - Reportáže | 5.5.2011, 00.00, prispievatelia

Čo tam po decentných vylepšeniach pohanských tradícii polievania a šibania nejakými lacnými voňavkami. Alergičky hovoria, že je lepšie nechať sa pooblievať vodou, ako trpieť po konvalinkách či fialkách, ktoré najmä starší páni vyťahujú každý rok zo skrine. Mimochodom, aj voňavky majú dátum expirácie. Chlapi, už je po ňom, vráťte sa ku klasike!

Folklór zachraňujú exoti s Červeníka. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Už to nie je to, čo bývalo, hovoria staromilci. Vraj šibačka na dedine bola riadna divočina a ani jedna dievčina či žena nezostali suché a nevyšibané. Posledný Veľkonočný pondelok sme sa túlali krajom. Spočiatku to naozaj vyzeralo nudne a zúfalo.

Trochu šetrnejšia forma zachovania mokrej tradície. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Všelikde
V Červeníku nám vysvetlili, že dopoludnia majú rodinné šibacie povinnosti, musia isť do kostola, poriadne sa najesť a popoludní pôjdu s muzikou za dievčatami. Vtedy je to vraj aj bezpečnejšie... Aspoň nebudú už na pravé poludnie pod obraz Boží, smiali sa. Trochu nás to prekvapilo, lebo šibať sa predsa chodí dopoludnia. V Červeníku to neriešili.
V Siladiciach sa zberali futbalisti. Tiež majú zvyk posunutý a nezaujímalo ich, či je dopoludnia alebo popoludní. Športovci to ťahali až do večera. Alebo aspoň pokiaľ vládali. :-) Tiež sme ich nechali, nech sa trochu rozbehnú.
V Križovanoch nad Dudváhom tiež nuda, ako aj v ďalších dedinách. Zopár chlapcov s otcami, deti s vedrami a korbáčmi.

Utekať je nebezpečné. Chlapci nakoniec dostanú každú. Foto: Michal Hlavatovič

Dolný Lopašov
Trochu vzrušenia nastalo až v Dolnom Lopašove. Martin Bobček s kamarátmi to ťahali od siedmej rána. Po divokej veľkonočnej zábave to mali ťažké. „Treba si hlavne zajesť, a potom... Ako sa patrí. Sprcha, vaňa, všetko musí byť,“ hovoril rozhodne, napriek tomu, že vyzeral unavene. „Zbierame stužky, ale berieme všetko okrem čokoládok. Tie nechávame takzvaným igelitkárom a malým deťom.“
U Daniely v Lopašove spomínala mama, ako za mladi mala aj pätnásť mokrých návštev. Jej dcéra si užila sotva jednu. „Dnes sú chalani slušnejší. Polievajú symbolicky, šibú ešte symbolickejšie, porozprávajú sa, niečo zjedia, vypijú a idú ďalej,“ konštatovala mama.

Dolný Lopašov. Daniela dostala len jednu studenú sprchu. Foto: Michal Hlavatovič

Veľké Kostoľany
Skupinka malých chlapcov sa tiež vybrala do boja vyzbrojená striekačkami. „Najviac sa nám páči, že dostávame peniaze,“ povedal jeden z nich a druhý vzápätí dodal: „A môžeme im to dnes zrátať za celý rok. Hlavne o pár rokov staršej sestre. Ťaháme už od omše. Po kamarátkach ideme doobeda a po rodine navečer.“
Chlapci to mali ťažké. Aj tie dievčatá, ktoré obyčajne do kostola nechodia, sa doň išli schovať. „Na také si treba počkať a šibák vopred namočiť do bariny, aby viac štípal,“ povedal znalecky ďalší.

Tréner Varga je pre siladických futbalistov vzorom. Foto: Michal Hlavatovič

Siladice
Hodinu pred pravým poludním boli futbalisti poriadne rozbehnutí. Už v treťom dome popíjali a jedli. V každom sa zdržali vyše hodiny. Keď boli mladší, to vraj stíhali aj rýchlejšie.
Siladickí futbalisti si šibačkovú púť udržiavajú už pätnásť rokov. Tréner Peter Varga hovorí: „Viac ako osem domov asi nestihneme. My nepijeme,“ zaklamal so širokým úsmevom. „Odkedy za šibanie a polievanie neberieme peniaze, tak si takto chodíme,“ vysvetlil.
Šibačkovú nádielku od Siladičanov dostali už v nedeľu ich ihriskoví súperi zo Šulekova. Prehrali 2:6. „My len pokračujeme,“ vysvetlil nám ktosi. Ženy tvrdili, že sme chlapcov zachránili. Keď vedeli, že prídeme, držali sa dlhšie v triezvom stave. Potom pokračovala mokrá a štipľavá apokalypsa. Kýble, korbáče. Všetko fungovalo.

Siladice. Futbalisti sa vybúrili na vlastných manželkách. Foto: Michal Hlavatovič

Červeník
Konečne krojovaní. Matúš Havrlent, organizačný vedúci folklórnej skupiny Verešvaran sa pochválil: „Je nás tridsať, ale pripravujeme dva nábory. Kto bude mať záujem o ľudový spev, hudbu a tanec, môže sa k nám pridať.“
V Červeníku chodia v krojoch a snažia sa prispôsobiť niekdajším tradíciám. Chcú, aby dedina žila folklórom po celý rok. Obec je povestná najvyšším počtom hudobníkov na počet obyvateľov. „Zachovať tradície je naša povinnosť. Chceli sme ísť aj na koči, len sa nám ho tento rok nepodarilo zohnať. Dúfam, že na budúci to vyjde.“

Baby von z domov! Dobrovoľne alebo nasilu. Foto: Michal Hlavatovič

Baby sa síce bránia, ale každá sa teší, keď prídu chlapci a muži. „Snažíme sa mať čo najmenej zastávok, lebo po desiatom zastavení už padáme pod krížom. Dohodli sme sa, že budeme piť len biele víno, aby sme si nezničili biele košele. Ale, asi sa to nedá dodržať...“
Červeník žije tradíciami. Je to dnes rarita. Viac takých dedín okolo Trnavy už asi nie je. „Som hrdí, že sa na tom môžem podieľať. Záleží len nás, čo si zachováme a posunieme ďalej. Nemusíme tu predsa žiť v nejakom americkom štýle,“ konštatuje Matúš Havrlent. „Asi sme naozaj exoti. Keby ste chceli vidieť ďalších krojovaných šibačov, museli by ste ísť do Krakovian alebo niekam na stredné Slovensko.“