Komunistické haraburdy Trnave nezávidí

AKTUALITY - Trnava | 13.5.2011, 00.00, Darina Kvetanová

Z niekdajšej Správy mestského majetku je už dva a pol roka spoločnosť TT-Komfort. So zlúčením mestskej a rakúskej firmy prišla okrem preriedenia zamestnancov aj lepšia komunikácia so zákazníkom a modernizácia.

Riaditeľa spoločnosti TT-Komfort Ľubomíra Krajčoviča sme vyspovedali ohľadom mestského majetku, dlhov, privatizácie i zimných kalamít. Foto: Darina Kvetanová

reklama

Niektorí Trnavčania napriek tomu nevedia predošlej spoločnosti zabudnúť časy, keď v nej bol úradník pánom a občan nikým. Riaditeľ Ľubomír Krajčovič hovorí, že aj preto chcú veci robiť inak. Firma spravuje mestský i súkromný majetok, dodáva teplo do domácností a zabezpečuje pre Trnavu zimnú údržbu i jarné čistenie. Vďaka rakúskemu partnerovi Energiecomfort rozbehla marketing. Aktuálnou ambíciou TT-Komfortu je zvíťaziť v privatizácii Trnavskej teplárenskej, a. s., ktorú štát len nedávno odklepol.

Čo by pre ľudí znamenalo, keby sa stal novým majiteľom teplárne práve TT-Komfort?
- Vedeli by sme udržať cenu alebo ju dokonca znížiť. Každý zo subjektov, cez ktoré sa teplo k ľuďom dostáva, si za služby účtuje svoje. Od atómovej elektrárne cez Trnavskú teplárenskú vrátane nás, dodávateľa. Ak by bol TT-Komfort výrobcom i dodávateľom tepla, zisk by sme si účtovali len raz, a práve to by sa odrazilo na cene.

Nebudete jediným záujemcom o Trnavskú teplárenskú. Ako vidíte vaše šance na úspech?
- Veľké finančné skupiny, ktoré nemajú problém odkúpiť čokoľvek, sú vo výhode. Je otázne, či sú však pre mesto najlepšou možnosťou. Štát by mal preto umožniť mestám vybrať si partnera, keďže tepláreň je strategickým podnikom len pre oblasť, v ktorej sa nachádza. S nami Mesto spolupracuje dlho a vie, čo môže očakávať.

reklama

Ak by vlastnil tepláreň niekto iný, zmenilo by sa postavenie TTKomfortu pri dodávkach tepla? Zvýšila by sa napríklad konečná cena?
- Nemyslím si. Z teplárne do domácností dnes berieme až 60 percent z celkového množstva tepla, spôsob dodávania zostane aj po privatizácii rovnaký. Ani cena nemôže markantne vzrásť, stráži ju Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Otáznym však je napríklad zámer, odkiaľ budúci majiteľ plánuje brať teplo. Dnes ho teplárni dodáva atómová elektráreň. Atómky nie sú veľmi populárne, existujú nové, alternatívne
zdroje. Pre ne je v Trnavskej teplárenskej priestor. Práve toto by mohlo priniesť zmenu.

Za zmenou vlastníctva SMM malo byť zefektívnenie všetkých služieb pre ľudí. V čom za viac ako dva roky prospel vstup rakúskej firmy do mestského podniku?
- Prvotnou myšlienkou spojenia bola tiež privatizácia teplárne v roku 2006. Mesto o ňu malo záujem a ako strategického partnera si prizvalo rakúsku spoločnosť Energiecomfort. Pár dní pred otváraním obálok nakoniec nová vláda privatizáciu zastavila. Rakúska strana nám napriek tomu ponúkla spojiť sa. Súhlasili sme. Táto firma je silný partner, vlastníkom je Mesto Viedeň. Po spojení sme prepustili takmer 25 percent zamestnancov a znížili náklady. Darí sa nám udržať ekonomickú rovnováhu, nemusíme ísť do zvyšovania cien. Aj vzťah firma - zákazník je lepší. V minulosti u predchodcov Správy mestského majetku bol úradník pánom a občan nikým. O tom, že dnes ľuďom vychádzame v ústrety, svedčí nové zákaznícke centrum i cielený marketing, ktorý tu predtým neexistoval.

Ako sa vás dotkli dva najintenzívnejšie krízové roky?
- Služby musia bežať, či je kríza, alebo nie je. Naše aktivity pozastavilo stopnutie mnohých stavebných zámerov. V Trnave a okolí mali vyrásť nové obytné lokality, kde sme chceli aktívne pôsobiť. Boom v zatepľovaní zase spôsobil, že domácnosti dnes potrebujú menej tepla. Musíme sa však prispôsobiť trhu, a tak im my sami pomáhame získať dotácie a úvery zo štátu na zatepľovanie. Ak by neboli tieto okolnosti, možno by nás bolo viac vidieť. Myslím si však, že dnes dávame ľuďom za ich peniaze skutočne dobrú protihodnotu.

Ako riaditeľ ste stáli aj na čele Správy mestského majetku. Čo sa zmenilo vznikom TT-Komfortu?
- Mesto vtedy malo stopercentný zisk a Správa mala prakticky rozhodujúce slovo v tom, aké opravy sa zaň urobia, pretože nám Mesto majetok zverilo. Obvykle sme stanovili tri verzie. Prvú, čo treba urobiť, druhú, čo odporúčame a tretiu, čo je nevyhnutné. Poslanci potom jednu z nich odsúhlasili. Dnes sa zisk delí na polovicu. TT-Komfort vyberá od ľudí peniaze v mene Mesta, o opravách majetku však vôbec nerozhoduje, len ich odporúča. Vzhľadom na vývoj v posledných rokoch ide Mesto len do opráv, ktoré sú nevyhnutné.

Koľko radnica získa ročne zo spoločnosti?
- Za minulý rok to bolo 220-tisíc eur, tento rok to vyzerá na viac, približne 240-tisíc eur.

Mnohé veci sa v Trnave hasia na poslednú chvíľu.
- U nás je správa o niečom inom, ako napríklad v Rakúsku. My opravujeme, keď prídu problémy, oni pracujú preventívne. Nečakajú, kým sa niečo pokazí. Takáto starostlivosť však stojí viac a naši ľudia zatiaľ nie sú ochotní za ňu zaplatiť.

V prípade niektorých mestských budov sa nemá Trnava čím pýšiť. Historická Pracháreň je v katastrofálnom stave, mesto ju nevie prenajať.
- Keď skrachovala spoločnosť, ktorá v Prachárni pôsobila, po rekonštrukcii nám ju Mesto zverilo do správy. Našli sme nájomcu a ten podnájomníkov. Prestali mu však platiť, a tak peniaze za nájom neodvádzal ani on. Firma nakoniec skrachovala. Odvtedy Mesto vymýšľa, čo ďalej. Chybou tejto budovy je jej zlé architektonické riešenie. Takýto neefektívny priestor dnes ťažko využiť. Ďalším problémom je, že v okolí budovy sa nedá parkovať.

Správca mal predísť tomu, aby budovu rozkradli a zdevastovali bezdomovci.
- Budovu sme spravovali, to však neznamená, že sme mali zabezpečiť strážnika. Pracháreň bola uzamknutá, bezdomovci si však do nej cestu našli. Exnájomca zase zobral aj veci, ktoré mu nepatrili. Podali sme na neho trestné oznámenie.

Žiadne zmeny a úpravy nevidieť ani v prípade budovy bývalého Tatraskla.
- Podobný prípad ako Pracháreň. Neefektívna budova, ktorá nespĺňa dnešné požiadavky. Rekonštrukcia by vyšla neúnosne draho, lacnejším riešením by možno bolo zbúrať ju. Rozhodnutie, ako s ňou ďalej, Mestu nezávidím.

Ďalší problém v rámci správcovstva je stále rastúci dlh nájomníkov voči Mestu. Dá sa tomuto problému vôbec predísť?
- V prípade väčšiny dlžníkov ide o sociálne slabších ľudí, tí svoj dlh len ťažko zaplatia. Mesto dnes vedie stovky súdnych konaní. Tým sme sa snažili predísť tak, že ľudia pri uzatváraní nájomnej zmluvy podpisujú aj notársku zápisnicu, ktorá Mesto oprávňuje na exekúciu bez zdĺhavého
súdneho konania.

Mnohí ľudia spoločnosti TTKomfort vyčítajú nedostatočnú zimnú údržbu. V čom je problém, málo ľudí alebo mechanizmov?
- Po technickej i personálnej stránke sme vybavení dostačujúco. Fungujeme na základe operačného plánu zimnej údržby. Myslím, že túto úlohu zvládame dobre.

Mesto vám ale za minulú zimu dalo pokutu.
- Stalo sa tak v čase kalamity. Vtedy je pri našich podmienkach nemožné dať mesto do poriadku za deň. Takýto stav však príde trikrát za zimu. Ak by sme preň zamestnali viac ľudí, mimo kalamity by boli zbytoční a údržba by sa veľmi predražila.

Nestačia ľudia ani na permanentne zamrznuté parkoviská?
- Ani v tomto smere údržbu nezanedbávame, posýpame ich. V zime má každé mesto so snehom a ľadom problémy. Aj my sa riadime podľa peňazí, niekedy to vyjde lepšie, inokedy horšie. Príroda je silnejšia ako človek.