Attila Belanský: Spartaku vždy chýba krok

ŠPORT - Futbal - Spartak | 17.5.2011, 09.43, Ján Král

V mysliach trnavských fanúšikov zostal ako rýchly krídelník. Attila Belanský strieľal góly za Spartak v osemdesiatych rokoch. Teraz hráva už len za starých pánov červeno-čiernych. Jeho prítomnosť na futbalovej exhibícii s poľským Ostrowia 1909 (0:0) sme využili na rozhovor.

Attila Belanský naďalej drukuje Spartaku. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Ako si spomínate na obdobie, keď ste pôsobili v Spartaku?
- Bola to lepšia éra trnavského futbalu. V československej lige sme sa pohybovali na vrchných priečkach. Vyhrali sme slovenský i československý pohár, hrali sme vyrovnané pohárové zápasy so Stuttgartom, pamätám si, že chodilo veľa divákov. Hrali sme atraktívny futbal s množstvom gólov. Duklu Praha sme porazili 6:2, s Baníkom Ostrava sme hrali 5:1, jeden zo zápasov sme dokázali z 0:3 zvrátiť na 3:3. Ľudia chodili a mali sa na čo pozerať.
Čo vám utkvelo v pamäti z futbalového života v Trnave?
- Vždy sa mi páčila trnavská atmosféra. Štadión je futbalový, medzi hráčmi a divákom je úzky kontakt. Fanúšikovia vedeli vyburcovať mužstvo, i keď sa nedarilo. Ľudia v Trnave vždy mali radi futbal.
Aká bola vtedy partia v mužstve?
- Dobre som si rozumel v útoku s Michalom Gašparíkom a Marošom Brezinom. Obvykle som hrával na ľavom krídle, z mojej strany hrával v zálohe Ján Gabriel, s ktorým sa mi dobre spolupracovalo. Na štadióne som býval na izbe s chlapcami ako Vojto Petráš, Libor Fašiang, Ján Fijalka. Mnoho kamarátov mi zostalo dodnes. Pamätám si ako sme vyhrali československý pohár. Išli sme oslavovať na Zochovu chatu, a keď sme sa vracali domov v ranných hodinách v bujarej nálade, povyvádzali sme zopár vecí. Našťastie sa dobre skončili. Radšej ale konkrétizovať nebudem. (smiech)
Ako vaša kariéra pokračovala po odchode z Trnavy?
- Odišiel som na dva roky do Dunajskej Stredy, potom som prestúpil do maďarského Pécsu, neskôr Györu a napokon do rakúskej druhej ligy. Po roku som sa ale zranil, mal som problémy s platničkou, kvôli čomu som musel zanechať aktívnu činnosť. Rok som maródoval, potom už som hral len nižšie súťaže v okolí Levíc, kde som aj trénoval. Doteraz koučujem v obci Podlužany, dosť dobre sa nám darí. Začal som podnikať v oblasti stavebníctva, na starosti mám firmu, ktorá poskytuje plastové okná.
Sledujete ešte Corgoň ligu?
- Každý kto hral futbal na vrcholovej úrovni určite sleduje ligu. Ak Spartak hrá v Nitre alebo Zlatých Moravciach, chodím sa pozrieť na zápasy. Trnave stále držím palce.
Čo hovoríte na dianie okolo Spartaka a jeho súčasnú sezónu?
- V Trnave sú v poslednom čase problémy. Nevidím však do toho, nie som s ľuďmi z klubu v až takom kontakte, vnímam veci len okrajovo. Vždy chýba krok. Keď Trnava začne stúpať do vyšších priečok a príde nejaký zádrhel. Mužstvo spadne na tretiu – štvrtú priečku. Tak vnímam i tento ročník. Trnava mohla mať i vyššie ambície, opäť ale spadla na štvrtú priečku. Je to škoda, lebo diváci potom nechodia na zápasy a hráči trpia, keď sa hrá v slabej atmosfére. Tým pádom sa nevybičujú k lepším výkonom.
Je úroveň ligy porovnateľná s vašim obdobím?
- Za mojich čias bola úroveň určite vyššia. Hrali najlepšie mužstvá zo Slovenska a Čiech. Zo Slovenska vtedy bolo v lige len sedem tímov. I to vytváralo tlak a klub angažoval hráčov, museli niečo vedieť. V mužstvách nebola veľká fluktuácia, kádre sa výraznejšie nemenili aj tri – štyri roky. Družstvá boli zohratejšie a kvalitnejšie. Dnes už mladí futbalisti odchádzajú do zahraničia, potom celky hrajú s tým, čo zostane.
Fanúšikovia si vás pamätajú ako rýchlostne dobre vybaveného futbalistu. Nechýbajú vám v súčasnej lige podobné typy?
- Keď sa tak nad tým zamyslím, je ich ozaj málo. Posledný rýchlik bol Szilárd Németh. Teraz rýchlostné typy nemáme, pritom títo hráči majú veľkú výhodu. Rýchlosť je vo futbale veľmi podstatná. Možno treba podobných hráčov nájsť v nižších súťažiach a ťahať ich do klubu už v dorasteneckom veku, kde sa dajú pripraviť pre áčko.