Jarábek v knihe vytiahol pikantné historky, píše aj o konflikte s Adamcom či podplatenom zápase
ŠPORT - Futbal - Spartak | 18.12.2015, 10.23, Ján Král
Vyzerá to na pikantné čítanie! Krátko pred Vianocami vychádza kniha, ktorá mapuje (nielen) futbalový život kapitána majstrovskej Trnavy Stanislava Jarábka. Ikona Spartaka v nej opisuje momenty, o ktorých verejnosť doposiaľ možno ani netušila. A tak ako počas svojho doterajšieho mediálneho vystupovania, ani v knižnej podobe si neberie servítku pred ústa!

Legenda trnavského futbalu Stanislav Jarábek si ešte občas s priateľmi kopne do lopty. Foto: Eleonóra Szombatová
reklama
Stanislav Jarábek zostal verný svojej prezývke Šabla a brúsi aj do sfér, ktoré doposiaľ boli tabu. Publikácia nesie príznačný názov: Neboli sme stále anjeli.
Jarábek spomína na momenty od svojho futbalového detstva v Suchej nad Parnou, opisuje ako sa nestal slovanistom, hoci na tréningu dorastencov bol – nakoniec len ako divák, prvé kroky v Trnave, vojenčinu v Pardubiciach, slávnu éru Spartaka, pôsobenie vo Vítkovicich, trénersku kariéru od Spartaka „B“, cez Senicu, Ostravu, Trnavu, Drnovice, Slovan až po Smolenice...
Nechýbajú spomienky na spoluhráčov, množstvo príhod, ktoré doteraz neboli zverejnené. A neobišiel ani konflikt s Jozefom Adamcom, kde vysvetľuje ako problém vznikol, vyvíjal sa a skončil.
Obálka knihy.
Dovedna 232 strán bohatého čítania zahŕňa takmer 200 čiernobielych i farebných fotografií, pričom mnohé uvidí futbalová verejnosť prvýkrát.
Nechýba bohatá štatistická časť mapujúca pôsobiská Stanislava Jarábka, ale aj vystúpenie dorasteneckej reprezentácie ČR na ME 1957 v Španielsku či olympijského mužstva ČSSR na OH 1968 v Mexiku.
Publikáciu autorsky zostavil futbalový žurnalista Mojmír Staško a vychádza v edícii Športové legendy, v ktorej už predtým vyšli kúsky ako Krok od futbalového neba (o putovaní Spartaka slávnym ročníkom 1968 – 1969 a zápase s Ajaxom) a Predbehol dobu (o Antonovi Malatinskom).
„Trnavský futbal mal vo svojej slávnej ére – a nielen v nej – niekoľko pilierov. Patrili a patria k nim mená ako Malatinský, Švec, Kuna, Dobiaš, Adamec či Jarábek... Stanislav Jarábek je však akoby živá kronika celých desaťročí. Bol hráčom, trénerom i funkcionárom Spartaka, takýto trojboj absolvoval v klube málokto. Tí, čo ho poznajú, vedia, že je zároveň výborný rozprávač. Knihu sme koncipovali tak, aby ostal v tejto pozícii a bola to dobrá idea. Myslím si, že tí, čo majú radi príbehy staršej éry, si prídu na svoje,“ uviedol Mojmír Staško.
Úvodné venovanie napísal do knihy Karol Dobiaš. Publikáciu vydal SPORT legal – spoločnosť Júliusa Šefčíka. Záujemcovia si ju môžu objednať aj cez internet na www.sportovelegendy.sk
Verejnosti predstavia tento knižný počin v nedeľu 20. decembra o 17.00 pred predajňou Panta Rhei v obchodnom centre City aréna, kde bude Stanislav Jarábek podpisovať knihu a kde bude možnosť získať aj iné spomínané z edície Športové legendy.
Ukážky z knihy
Aj sa na nás zo svojej fary nakričal! Raz som k nemu prišiel na spoveď a samozrejme, vedel aj cez to zamrežované okienko, s kým má dočinenia. Na záver mi povedal: „Stano, počúvaj, neopovážte sa mi tam ničiť tú kukuricu s tým vašim hlúpym futbalom! Lebo ti nedám rozhrešenie! Ale tentoraz ti ho ešte dám.“
Po rokoch, keď som sa stal trénerom Senice, mi Miloslav Chomo, ktorý bol už vtedy direktorom podniku Slovenský hodváb, porozprával o tomto podplatenom zápase.
Povedal mi: „Vieš čo, samozrejme, že sme boli za ním a dali sme mu peniaze. Ale akým spôsobom to teda odpískal, za to som sa hanbil. A to som mu povedal hneď, keď sme sa stretli po zápase niekde pri Senici. Povedal som mu, že takto si to robiť nemal, kamaráde drahý.“
V Trnave bol z toho poplach, ale ako to býva, po búrke býva ticho. A nakoniec, bolo to len béčko. Senica potom skutočne postúpila do 1. SNFL.
Urobili sme to aj vtedy - Jožo nám zahlásil, v akých dresoch budú hrať oni a aké si máme priniesť my. Aby nastúpili práve v takých, aké sme si priniesli my! Samozrejme, kto sa musel prezliekať? My.
S úsmevom na tvári povedal: ,,Naša gazdiná vám nejaké požičia.“ Nuž, požičali nám také, v ktorých sa chodí na tréning. Bolo to ponižujúce a ešte sme aj prehrali. Bol som naňho naštvaný a hovoril som si, že ani toto mu nikdy neodpustím!
Vyplašil sa a vybehol na chodník. Samozrejme, že sa rozčúlili a začali kričať: „Ty hovado! Ty hovado!“ Potom ma zrazu spoznali: „Šak to je Jarábek, fotbalista! Neni si hovado! To ten šofér je hovado!“
Mali tam silné mužstvo, mohlo takmer hrať ligu. Vznikali tam nepríjemné situácie, do hádky sa tam dostal aj spolumajiteľ Spartaka Náhlik, pretože tam zo strany niektorých hráčov vládli revanšistické nálady. Keď som s pánom Náhlikom cestoval domov, tak sa pýtal, načo sme takýto zápas dojednali, najmä preto, že v nedeľu sme hrali na Slovane. Aj to tak dopadlo.
V zápase so Slovanom sa prehralo 1:2 a za úplnú blbosť tam bol po dvoch žltých kartách vylúčený Miro Kriss. Bol tiež, ako bývalý hráč Slovana, príliš premotivovaný. Vtedajší prezident klubu pán Bachratý mi na druhý deň telefonoval, aby som išiel na vyhodnotenie, ktoré pripravil pán tréner.
A že je zvedavý ako potrestá Mira Krissa za to, čo urobil na Slovane, pretože to považoval za hlavný dôvod toho, že sme neobstáli lepšie.
O VÝJAZDE SPARTAKA TRNAVA V STAREJ PAZOVE
Okná na Malatinského izbe, kde nocoval s naším lekárom doktorom Ušákom, boli otvorené. Doktor Ušák bol akurát v okne, pozeral sa na nás a usmieval sa. Potom nám rozprával, že Toni - báči ešte spal a zobudil sa práve na náš spev.
„Vladko, čo je to tam?,“ pýtal sa. „Tonko, to sú naši chlapci.“ Toni - báči sa opýtal: „A čo robia?“ „Nuž, majú kone, rebriňák, vozia sa a spievajú.“ Toni – báči vraj zbledol: „Toto nie je možné!“ |