Dospelácke chúťky

BLOG - Za dverami | 19.5.2011, 11.31, Katarína Rosinová

Minule sme sa s kamošmi bavili o tom, kedy človek prekročí tú pomyselnú hranicu detských a dospeláckych chutí a začne mať rád pivo, kávu, plesnivý syr či olivy. Deti tieto delikatesy neznášajú až do istého veku, kedy im zrazu začnú chutiť. Alebo to nie je zrazu?

No má to ešte vyšší level. Za stredoškolských, ale aj vysokoškolských čias som rozlišovala nesku a zalievanú, biele alebo červené víno, pivo desiatku alebo dvanástku. Ej, či sme to mali jednoduché. Ale človek rastie, ak nechcem použiť slovo starne, a piť a jesť stále to isté ho nebaví. Objavuje nové chute. Myslí aj na také banality ako živiny, vitamíny, kalórie... Navyše zarába, tak si môže dovoliť to či ono, čo si za študentských čias teda rozhodne dovoliť nemohol. Koštuje belgické či nemecké pivká, špeciality lokálnych pivovarov, rozoznáva chute, čuchá a mudruje. Špagety s Morcadellou mení za tagliatelle al dente prinajhoršom s pestom a parmezánom. Alebo pappardelle. :-) Ochutený lieh s marhuľovou, čerešňovou či hruškovou etiketou v regáloch zďaleka obchádza, podobne ako vodku jemnú za smiešnych pár eur. Rozhoduje sa medzi absolutkou a stoličnou, prichádza do štádia whisky. Asi ešte nie som taká veľká, lebo tá mi stále nechutí. Ale aspoň už viem, že keď Džejár v Dallase pil skotskou, myslel tým škótsku whisky a nie nápoj „s kockou“ ľadu.
Byť dospelým nie je až také neekonomické. Hoci si kupujeme drahší alkohol, vypijeme ho menej. Jednak už menej znesieme a aj kratšie vydržíme hore.
Minule sme mali stretávku zo strednej školy. Vypýtali sme si vínnu kartu a s úplnou samozrejmosťou sme absolvovali všetky tie vyberaco-ochutávacie orácie. V jednej chvíli mi to prišlo smiešne. Pred ôsmimi rokmi by nám postačilo hocijaké rozlievané víno. Ach tá nostalgia! Až sa mi z toho spravila na čele vráska.