Capan odišiel pred desiatimi rokmi: Keď prvýkrát kopal penaltu, Malatinský si zakrýval oči

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.1.2016, 15.06, prispievatelia

Nezabudnuteľný brankársky velikán Imrich Capan Stacho odišiel do večnosti pred desiatimi rokmi.

Imrichovi Stachovi (prvý zľava) blahoželá k šesťdesiatinám podpredseda Telovýchovnej jednoty Spartak Trnava Viliam Lanák. Vpravo stojí najstarší hráč majstrovskej Trnavy Valerián Švec a vedľa neho je s mikrofónom hlavný organizátor a moderátor futbalového popoludnia na štadióne Spartaka, autor tohto príspevku. Foto: archív jl

reklama

História trnavského futbalu ponúka medzi ochrancami svätyne viacero významných osobností. Dnes si pripomíname najslávnejšieho z nich.

Reč bude o Imrichovi Stachovi (nar. 4.11.1931 v Trnave), známom pod prezývkou Capan.

Smrť si totiž poňho prišla pred desiatimi rokmi, 10. januára 2006. Na cestu do futbalovej večnosti si pribalil sedemdesiatštyri odžitých liet. Pochovali ho na cintoríne v Malženiciach.

reklama

Medzi tromi žrďami mal Capan hviezdnu kariéru. Dva razy, v rokoch 1954 (Švajčiarsko) a 1958 (Švédsko), ho zaradili do nominácie pre majstrovstvá sveta.

V krajine Tre kronor však Trnavčan presedel svetový šampionát iba na náhradníckej lavičke, hoci kvalifikačné súboje spoľahlivo odchytal.

„Reprezentačný tréner Karel Kolský vo Švédsku urobil jednotku z Dolejšího. Vraj tento český brankár mal dlhšie výkopy než ja,“ aj po rokoch cítil Stacho koučovu skrivodlivosť.

Imrich Stacho (vľavo v obleku) býval častým hosťom Predsilvestrovskej futbalovej šou v Trnave, hoci zdravotné patálie mu nedovolili aktívne sa zapojiť do tohto najstaršieho turnaja v halovom futbale na Slovensku. Prvý sprava je vtedajší primátor mesta Trnavy Imrich Borbély, ktorý začiatkom deväťdesiatych rokov sa výraznou mierou podieľal na dynamickom rozvoji telovýchovy a športu v malom Ríme. Foto: archív jl

Uvádzať ďalšie faktografické veci o 23-násobnom reprezentantovi Československa, držiteľovi bronzovej medaily z Európskeho pohára národov 1960 (dnešné ME) a úspešnom exekútorovi pokutových kopov by bolo iba nosením dreva do lesa.

Veď v čase internetu sa možno poľahky dozvedieť všetky podstatné údaje o tomto „echtovnom Trnafčanovi“, ktorý počas úspešnej kariéry odolal mnohým lákavým ponukám na prestup a z rodného mesta nedobrovoľne odišiel iba do Prahy, na dva roky základnej vojenskej služby.

Z novinárskeho bloku sa mi však žiada vytiahnuť aspoň zopár osobných spomienok na tohto nezabudnuteľného športovca a v súkromí povahovo vzácneho, kamarátskeho človeka.

Capan na moju otázku, ako sa dostal k strieľaniu pokutových kopov, zareagoval: „Hrali sme doma majstrák s Baníkom Kladno a Vilko Jakubčík smoliarsky zahodil penaltu. V druhom polčase, pri ďalšej podobnej príležitosti, som sa rozhodol v zlomku sekundy.“

Toni-báči Malatinský si vraj na trénerskej lavičke nechápavo zakryl oči, pretože žiaden takýto pokyn svojmu brankárovi pred duelom nedal.

Spoluhráči z náhradníckej lavičky tlmočili Stachovi po konečnom hvizde rozhodcu trénerovu prekvapujúcu reakciu pri zápasovom šprinte gólmana cez celé ihrisko slovami: „Kam ten letí?“

Žiadna pokuta za svojvoľné rozhodnutie sa nekonala, pretože Capanov gól z pokutového kopu znamenal dôležité ligové víťazstvo Trnavy.

Odvtedy sa stal spartakovským exekútorom penált, ba dokonca v päťdesiatom deviatom roku na bratislavskom Tehelnom poli otvoril skóre aj v medzištátnom stretnutí Československa s Írskom (4:0).

Nová generácia spartakovských funkcionárov je k výročiam klubovej legendy pozornejšia ako garnitúra, ktorá klub viedla v čase Stachových šesťdesiatín. V piatok si predstavitelia FC Spartak a fanklubu Bíli Andeli pripomenuli 10. výročie skonu legendárneho brankára Spartaka Trnava Imricha Stacha položením kvetov a venca na jeho hrobe v Malženiciach. Na fotografii prezident Spartaka Dušan Keketi starší a dlhoročný člen fanklubu Mikuláš Rožňák. Foto: Štefan Horváth

Krátko pred svojou šesťdesiatkou však Imino Stacho nepochopiteľne pocítil nežičlivosť niektorých futbalových funkcionárov jeho dlhé roky milovaného materského oddielu.

„Capan, veď sme ti k päťdesiatke vinšovali,“ zdôvodnil tajomník futbalového výboru Spartaka TAZ nezáujem o oslavu ďalšieho životného jubilea.

Tvrdohlavo som sa pustil do organizovania Stachovho sviatku. Primátor mesta Trnavy Imrich Borbély, vždy naklonený športovým aktivitám tohto druhu, finančne pokryl akciu zo svojho reprezentačného fondu.

Po ďalšiu radu som zašiel za Toni-báčim Malatinským. Tiež prisľúbil pomôcť. Na futbalovú exhibíciu dohodol internacionálov Viedne, ktorých svojho času trénoval.
Náš dvojčlenný „štáb“ pripravil Capanovi celý športovo-spoločenský deň.

V hľadisku trnavského futbalového chrámu sledovala medzinárodnú exhibíciu hviezdnych zostáv štvortisícová návšteva.

Prirodzene, na spoločenské posedenie oboch mužstiev v jedálni vtedajšieho Domova mládeže SOU strojárskeho na Linčianskej nemali futbaloví výborníci Spartaka vstup. Ani nám nechýbali.

Tiež sa Capan v onen večer nesmierne potešil oslavnej prítomnosti vicemajstra sveta z Čile 1962 Svatopluka Pluskala, svojho výborného kamaráta z dvojročnej vojenčiny v pražských celkoch.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ