Trnavské rybníky
reklama

VIDEO: Po tkáčovi Tkadlecovi prišiel Hollý

RELAX - Na ulici | 19.5.2011, 00.00, prispievatelia

Po stáročia nemenná trasa vyberačov mestských daní priviedla skupinku fanúšikov trnavskej histórie k budove starého gymnázia. V 16. storočí tu úradníci našli štyri domy, v ktorých žili so svojimi rodinami, tovarišmi a učňami krajčír Lukáš Sartor, kožušník Adam Pellio, obuvník Štefan Zewch a tkáč Matúš Tkadlec. Od polovice nasledujúceho storočia na ich mieste už stál od daní oslobodený seminár.

VIDEO: Po tkáčovi Tkadlecovi prišiel Hollý

Staré gymnázium s nesprávne určeným rebom na priečelí budovy.

reklama

 

Do rozprávania o histórii budovy Gymnázia Jána Hollého v Trnave sa náš sprievodca Georgius pustil už cestou od susedného Holubníka. „Priečelie gymnázia nemá ani sto rokov, hoci podľa vstupného portálu z obdobia raného baroka vyzerá oveľa staršie. Prestavané bolo po požiari v roku 1914.“ Zastali sme pred veľkou bránou. Podobne ako na portáli susedného Adalbertína, aj tu bol zvýraznenými písmenami v latinskom nápise do starého kameňa ukrytý letopočet. Spoločnými silami sme po zrátaní čísel v chronostikone dostali výsledok 1649. „Správne,“ pochválil nás františkán, predstierajúc, že nevidí neďaleko umiestnenú kovovú tabuľku s rovnakým letopočtom a popisom budovy v ľubozvučnej slovenčine. „V tom roku tu bol otvorený generálny seminár pre bohoslovcov z celého Uhorska. Podľa rímskeho vzoru nosili klerici červené reverendy, preto sa škola nazývala aj Convictus rubrorum - Červený seminár.“


Pre všetky diecézy
„Rozhodnutie o jeho zriadení padlo o rok skôr, na národnej, teda celouhorskej synode, ktorú do Trnavy zvolal ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai Zomborský. Jej účastníci v úvode zhodnotili situáciu v diecézach, ktorá sa mala vylepšiť plnením nariadení predchádzajúcich synod, obnovených po takmer polstoročnej pauze arcibiskupom Františkom Forgáčom. Trnavská národná synoda určila smer, ktorým sa pomocou disciplinárnych predpisov mala rímskokatolícka cirkev v Uhorsku uberať. Jedným z rozhodnutí synody bolo postaviť seminár, slúžiaci všetkým diecézam v krajine. Jeho zakladateľom sa stal sám arcibiskup. Stavebné práce zrejme viedol slávny Pietro Spazzo, ktorý práve v roku otvorenia seminára podpisuje s rektorom Trnavskej univerzity Martinom Palkovičom z Chtelnice zmluvu o postavení východného traktu jezuitského kolégia. No Červený seminár na Ulici sv. Jána, poškodený pri ničivých požiaroch mesta v poslednej tretine 17. storočia, bol v roku 1700 prestavaný. Pod vedením jezuitov až do zrušenia ich rádu v roku 1773 odchoval najväčšiu časť nášho kléru.“

 

reklama


Erb patrí Černochovi
Fráter Georgius si všimol, že niektorí z nás si so záujmom prezerajú starý kamenný erb uprostred chronostikonu. „Pozor, aby nedošlo k omylu! Erb, hoci sa zdá, že patrí k nápisu s menom zakladateľa seminára, a tvrdí sa to aj v literatúre, nie je Lipaiov! Všimol si to až jeden Trnavčan z mladej generácie historikov - Martin Hrubala. Erb s trojvrším, hviezdou, s dvoma tulipánmi po stranách a ďalšími symbolmi tu umiestnili až pri spomínanej výstavbe uličného krídla gymnázia a jeho zvýšení o ďalšie poschodie začiatkom 20. storočia. Nový erb, patriaci vtedajšiemu arcibiskupovi a podľa vytesaného počtu uzlov po stranách aj kardinálovi, mal byť umiestnený vyššie nad vchodom školy. Na poslednú chvíľu sa však rozhodlo inak, zrejme bol odstránený poškodený Lipaiov erb a vzniknutú medzeru uprostred starého nápisu zaplátali novým erbom skalického rodáka - od roku 1913 arcibiskupa a práve vymenovaného kardinála Jána Černocha.“


Na poctu bardovi
Ján Černoch, ale aj pohľad na dve pamätné dosky inštalované vľavo od školskej brány, zvrtli reč na éru arcibiskupského gymnázia a osobnosti, ktoré tu vyučovali alebo študovali. „V roku 1852 bolo zlúčené benediktínske gymnázium v kláštore pri dnešnom jezuitskom kostole na Štefánikovej ulici s arcibiskupským lýceom v susednej budove bývalého mariánskeho konviktu. Nové osemročné arcibiskupské gymnázium sa vzápätí sťahuje do budovy Červeného seminára a susedného Mariana. V roku 1919 sa gymnázium dostáva do rúk nového československému štátu. Na pamiatku nášho veľkého básnika, ktorý tu v rokoch 1802 až 1808 študoval, dostáva štátna škola názov Gymnázium Jána Hollého. Pri príležitosti dvestého výročia narodenia básnika Hollého na priečelie nainštalovali pamätnú dosku s jeho bustou. Počas druhej svetovej vojny rímskokatolíckemu biskupskému gymnáziu riaditeľoval Mons. Augustín Raška. Tomu patrí doska s bustou vedľa Hollého. Dočítate sa na nej, že zahynul vo väzení v roku 1953 ako obeť totalitného režimu.“
„A môžeme sa vybrať k ďalšej budove, ktorú sme spomínali ako súčasť arcibiskupského gymnázia. Nájdeme tam pamätnú dosku na študenta z rokov 1806 až 1814 Štefana Moyzesa, neskoršieho biskupa a prvého predsedu Matice slovenskej.“ (Pokračovanie nabudúce.)

 

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama