Brankári z Dolnej Krupej: Olšovský učil Vravúšeka chytať, teraz mu robí dvojku

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 19.1.2016, 09.01, Ján Král

Učiteľ a žiak sa stretli v jednom tíme. Vo futbalovom tíme Dolnej Krupej tvoria brankársky tím Milan Vravúšek a František Olšovský. Druhý menovaný je o desať rokov starší a svojho terajšieho kolegu svojho času doslova učil chytať. Dnes mu robí dvojku.

František Olšovský (v tmavom) a Milan Vravúšek sú nielen brankárski kolegovia ale aj dobrí priatelia. Foto: Ján Král

reklama

Vekový rozdiel medzi brankármi je desať rokov. Olšovský onedlho oslávi štyridsiatku, Vravúšek mal prednedávnom tridsať. Je to už 18 rokov, čo títo dvaja spolupracovali. František Olšovský vtedy malým žiačikom radil pri prvých futbalových krokoch, do budúceho gólmana piplal aj Milana Vravúška.

„Keď sa Milan dostane na ihrisko, je ako sfanatizovaný. Úplne mu prepne, žije len pre futbal a ide do plných, aj keď sa mu nedarí. Nikdy sa nevzdáva. Taký bol odmalička, hoci zo začiatku nebol dobrý brankár. Málokto mu veril, no veľmi chcel a bol na tréningu makač, vďaka čomu sa dostal až tam, kam sa dostal,“ hovorí Olšovský.

„Pridával som mu postupne tréningy. Aj si občas poplakal, no vydržal a tým, že makal, sa prepracoval až do Spartaka. Presadil sa tvrdou prácou,“ spomína skúsenejší z dvojice.

reklama

„Začiatky boli veru strašné, Fero mi v tom pomohol, nebyť jeho, v živote neokúsim futbalový život. A či som vždy chcel byť brankár? Nikdy som neuvažoval nad iným postom. Prišiel som a začal som chytávať,“ tvrdí Vravúšek.

V trnavskom klube číslo jeden chránil priestor medzi troma žrďami po presune z Dolnej Krupej za dorast, neskôr aj za mužské béčko.

Počas kariéry hosťoval v Smoleniciach a Šuranoch, zachytal si i za Križovany, Šoporňu, Malženice až sa vrátil do Dolnej Krupej.

„Fero je môj futbalový otec. Rozumieme si na ihrisku aj v osobnom živote, sme kamaráti na život a na smrť. Mojou podmienkou pri návrate bolo, aby Fero bol v kádri, keď pôjdem chytať do Dolnej Krupej,“ uviedol Vravúšek.

To boli časy! Mladíci z Dolnej Krupej na spoločnej fotografii. V červenom vtedajší tréner F. Olšovský, v dolnom rade štvrtý sprava M. Vravúšek. Foto: archív fo

Tak sa aj stalo, hoci Olšovský musel najprv zvesiť kopačky, resp. rukavice z klinca. Kariéru totiž už predtým oficiálne ukončil.

„Pre mňa je sviatok, ak si na pár minút vo svojom veku zachytám. Keď som sa pozeral cez zábradlie na chalanov s pocitom, že už nebudem nikdy chytať, bol to zvláštny pocit. Som rád, že som sa vrátil a občas dostanem príležitosť. S Milanom sa navzájom podporujeme, nie je tam rivalita a nezávidíme si medzi sebou. Mladí hráči niekedy opustia futbal, ak nedostanú príležitosti, ja som rád aj za pár minút,“ pokračoval Olšovský.

Takí sme boli. Staršia fotografia pochádza z archívu F. Olšovského (vľavo).

Vravúšeka pri futbale limituje práca, občas musí pracovať aj cez víkendy. Olšovský si preto pripísal na jeseň 270 minút.

Dolná Krupá figuruje po jeseni na šiestej priečke tabuľky oblastných majstrovstiev. Na tretie miesto stráca iba štyri body, na druhý Leopoldov jedenásť a na lídra zo susednej Hornej Krupej dokonca štrnásť.

„Prvá polovica ligy nebola z našej strany zlá, no mohli sme dosiahnuť aj lepšie výsledky. Trošku nám niekedy chýbal na ihrisku väčší život. Mužstvo je nové, verím, že to bude ešte lepšie. Na jar zabojujeme o vyššie priečky. A či budeme naháňať prvú dvojicu? To neviem, ale pôjdeme si schuti zahrať futbal a uvidíme, čo príde,“ dodal Vravúšek.