Hrad hostín, nerestí a vášní

RELAX - Tipy na výlet | 20.5.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

Kedysi veľkolepý hrad Gýmeš už dve storočia chátra. Forgáčovci, ktorí ho vlastnili, ho opustili začiatkom 19. storočia a odišli bývať do kaštieľa v blízkom Jelenci.

Z Gýmeša ostali len ruiny. Foto: Rasťo Piovarči

Niekdajšia pýcha Požitavia, kde sa vraj odohralo množstvo hostín i mileneckých zápletiek, leží dnes v ruinách.
Zrúcaniny s troškou tajomstva zahaleného hradu Gýmeš je vidieť niekoľko kilometrov za Nitrou.
Vytŕčajú v pohorí Tríbeč a jeho prvé múry svojím vekom siahajú až k počiatkom Uhorského štátu.
Prejdeme okolo vodnej priehrady a autokempingu, po hladine rozhodíme zopár žabiek imitovaných drobnými plochými kameňmi. Po chvíli schádzame z asfaltovej cesty na turistický chodník. Hoci je les pomerne mladý, zachovali sa v ňom aj staré stromy. Niektoré svojimi bizarnými tvarmi pôsobia takmer strašidelne. Akoby sa v nich zlievalo zlo, ktoré sem prinášali cez stáročia útočiace vojská, snažiac sa dobyť hrad. Zastavujeme sa pri mohutnom starom gaštane. Takmer vyschnutý strom ešte stále rodí. Prvé jedlé gaštany tu vysadili Forgáčovci už v trinástom storočí. Vraj sa vtedy tiahli až k oknám Gýmeša.

Nikdy ho nepredali
Gýmeš a jeho výstavba sa spája pravdepodobne ešte so slovanským rodom Poznan. Obec rovnakého mena ako hrad je zapísaná v Zoborskej listine z roku 1113. Až o storočie a pol neskôr, v roku 1262, nachádzame záznam aj o hrade. Vlastnili ho Forgáčovci a vybudovali z neho akési stredisko celého jeleneckého panstva. Gýmeš dobyli nielen turecké vojská v 16. storočí, ale padol za obeť aj počas stavovských povstaní.
Forgáčovci však hrad nikdy nepredali a vlastnili ho až do roku 1945. Ich majetky mali začiatkom dvadsiateho storočia obrovskú hodnotu.
Osudy posledného grófa Karola Forgáča prerozprával v knihe Gýmešský hárem Laco Zrubec. Ľudia však hovoria, že nie všetko, o čom sa v knihe píše, sa zakladá na pravde. Grófa vykresľuje ako ľahtikára. Hoci bol v manželskom zväzku, obľuboval spoločnosť mladých žien. Dievčatá za mlčanie odmenil. V Jelenci vraj dodnes žijú potomkovia jeho nemanželských detí. Hovorilo sa o dvoch alebo troch takýchto rodinách. Ale či je to pravda, nikto nevie. Neodškriepiteľný je však fakt, že keď starý gróf Karol Forgáč v roku 1911 zomrel, o dedičstvo sa hlásili nielen naozaj veľmi vzdialení príbuzní, ale i rôzni ľavobočkovia či falošní pokušitelia šťastia.
Vychýreného milovníka žien pochovali v mosadznej truhle do krypty v kostole. Neskôr grófa premiestnili i s jeho zosnulým synom na obecný cintorín, kde je dodnes. Laco Zrubec vo svojej knihe spomína, že po odkrytí hrobky tam namiesto dvoch rakiev boli tri. Pričom jedna z nich tam údajne nemala čo robiť. Na poklope nebolo uvedené žiadne meno.

Cestu lemujú zlovestne vyzerajúce spadnuté konáre gaštanov jedlých. Foto: Rasťo Piovarči

Len biele skaly
Ešte predtým, než postavili hrad Gýmeš, stál v týchto miestach, na kopci nazývanom Varheď – Dievčí kameň, Studený hrad. Dnes z neho neostalo vôbec nič, žiadne múry ani tehly, len vybielené holé skaly. Tie však pri túlaní sa okolím nájde každý. Až neskôr Studený hrad nahradil nový Gýmeš. Stavať ho začali pravdepodobne po tatárskych útokoch v polovici 13. storočia. Rodová tradícia Forgáčovcov dokonca uvádza rok 1250.
Hrad plnil dôležitú úlohu. Slúžil totiž ako bezpečné miesto úkrytu jeho vlastníkov a súčasne na obranu proti ďalším útokom vojsk. V nasledujúcom storočí si ho na niekoľko rokov násilne privlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Možno už tu vznikajú počiatky rôznych sporov vo Forgáčovskom rode. Po smrti Matúša Čáka im kráľ nechcel majetok vrátiť, neskôr sa zase hádali samotní spoluvlastníci. Tí sa nemohli dohodnúť, kto bude hrad udržiavať.
Výrazné postavenie získal Gýmeš počas tureckých nájazdov v 16. storočí. Už o necelé storočie neskôr padol do rúk armády Gabriela Betlena. Hoci ho vojaci niekoľkokrát zničili, hrad sa vždy podarilo opraviť. Vybudovali tu posvätné územie s patronátom sv. Ingnáca z Loyoly.
Do hradného kostola, kde sa nachádzali aj krypty, smerovali každoročne húfy pútnikov. Pokračovali aj vtedy, keď už na hrade Forgáčovci nebývali. Podľa dobového zápisu jedného z pútnikov našli veriaci v roku 1814 vykradnutú hrobku. Okolo nej boli rozhádzané ľudské kosti. Vtedy však už hrad chátral a postupne získaval dnešnú smutnú podobu.
Inventár hradu previezli majitelia do kaštieľa v Jelenci. Obec časť budovy zrekonštruovala a minulý rok tu otvorili stálu expozíciu rodu Forgáčovcov. V nej sa pokúsili zachytiť zaujímavý osud rodiny od jej počiatkov až po dnešok. Okrem zachovaných umeleckých obrazov, sú tu aj rôzne dobové náradia či „zabudnuté“ vybavenie z minulých čias.
 

Ako sa tam dostať?
Z Trnavy po rýchlostnej ceste do Nitry. Odtiaľ smer Zlaté Moravce a cez obec Jelenec okolo vodnej nádrže priamo na parkovisko pod hradom.