Remeselníci vedľa Holubníka

RELAX - Na ulici | 21.5.2011, 00.00, prispievatelia

Od roku 1529 má Trnava zachované daňové registre, neskôr aj pozemkové knihy. Mesto bolo rozdelené na štyri štvrte. Každoročne chodili po ich uliciach vyberači daní. Do zoznamu zapísali meno majiteľa, veľkosť domu, rozlohu záhrady v meste či za vodnou priekopou, prípadne vinice na južnom svahu Malých Karpát. Napokon vymerali výšku poplatku.

Invalidská ullica získala svoje nové meno po roku 1777, keď sa univerzitný kostol a jezuitský kláštor stali útočiskom pre vojnových vyslúžilcov. Dovtedy sa volala Ulica sv. Jána.

Údaje v ďalších registroch z rokov 1536, 1538, 1546, 1556, 1579 a 1584 napovedajú, že trasy vyberačov mestských daní boli takmer nemenné pred 16. storočím i po ňom. Po ich stopách sa pred časom vybrala skupinka milovníkov trnavskej histórie. V sprievode františkánskeho mnícha Georgia práve ukončili návštevu domov na Jeruzalemskej ulici a chystajú sa vkročiť do Invalidskej. Ulica bola kedysi pokračovaním Ulice Jána Hollého a niesla meno po patrónovi blízkeho kostola, sv. Jánovi Krstiteľovi. Po presťahovaní univerzity do Budína sa kostol a kláštor stali útulkom pre vojenských veteránov a nový areál nazvali Invalidovňa. Názov prischol aj ulici a prežil aj éru socializmu.

Čiernoknežnik z Invalidskej
Kráčali sme za mníchom dolu neprebádanou južnou stranou Invalidskej ulice. Georgius sa zastavil až za hotelíkom, odkiaľ bolo dobre vidieť do dvora bývalej základnej školy. Nastražili sme uši.
„Na tejto strane ulice sa nezachoval ani jeden z domov, ktorý by sa mohol popýšiť svojou bohatou históriou. V 16. storočí tu s vchodmi do ulice stáli tri. Pripomeňme si aspoň niektoré mená vtedajších majiteľov. Stredný dom, oproti Jerišskej ulice na konci s mestskou bránou, vlastnil podľa daňového registra z roku 1545 istý Čiernoknežnik. Zvláštne meno v čase krátko po vyhnaní Židov z Trnavy, po príchode ostrihomskej kapituly, či v čase práve prebiehajúceho Tridentského koncilu. Trnavčania dovtedy zrejme nevideli ani jezuitov, farbiacich si svoje habity na čierno. Majiteľ stredného domu na Invalidskej ulici a rozprávkového mena možno iba obľuboval čierne súkno, možno bol bývalým kňazom podľa reguly východného obradu sv. Bazila Veľkého (ako Cyril a Metod) a našiel útočisko pred Turkami ďaleko na západe, v Trnave.
Onedlho v našom meste zasadal významný uhorský snem. V mene trnavského magistrátu ho otváral nový richtár Peter Sambocký. Snem obnovil právo poddaných na slobodné sťahovanie sa. V Carihrade bol v tom istom roku uzavretý osmansko-habsburský mier. Domy v Trnave častejšie menia svojich majiteľov. Dom Čiernoknežnika vlastnia postupne František Vebegeo, Blažej Boršoš a Baltazár Kadaš, ktorý sa v rámci mesta v krátkom čase sťahuje už do štvrtého nového domu. Ešte pred veľkým požiarom sa doň sťahuje vzdelanec Vavrinec Kutaši. V Trnave žije viac Kutašiovcov, Ján z neďalekej Jeruzalemskej ulice bol ostrihomským a rábskym biskupom, dvorným kancelárom, v roku 1601 zomrel v Trnave ako arcibiskup a uhorský palatín. Vyhoretý dom od Vavrinca Kutašiho kúpil krajčír Štefan Šomošský, figurujúci ako majiteľ tohto domu najmenej ďalších šestnásť rokov.

Novák nebol nový
V susedstve žil istý Matej Novák. Priezvisko nijako zvláštne, no asi neviete, že vzniklo zo ševcovského remesla. Švec nebol iba výrobcom obuvi. Tenkými remienkami – švihlami spájal kusy kože do jedného celku. Kedysi si dokonca sám zhotovoval aj materiál. Z jeho remesla sa postupne vyprofilovali napríklad garbiar, farbiar, remenár, sedlár, opaskár, krajčír, kožušník a – obuvník. Neskôr sa z tohto špecifického remesla oddelil vetešník, ktorý sa zaoberal opravou starej obuvi. Výrobcovi novej sa začalo hovoriť novák, novotník. Istého Nováka spomínajú mestské záznamy aj v roku 1688 ako podozrivého z podpaľačstva. A môžeme sa vybrať na východnú stranu Hollého ulice,“ povedal z ničoho nič Georgius a rezkejšie vykročil k rohu starej základnej školy, známej pod prezývkou Holubník.
Opretý o zábradlie, brániace oplašeným školáčikom vybehnúť na cestu, mních čakal, kým sme vôkol neho neutvorili zvyčajný hlúčik.

Mená podľa remesiel
„Na tejto strane dávnej Ulice sv. Jána sú štyri veľké budovy, patriace do komplexu univerzitných budov. Pred epochou Trnavskej univerzity tu stálo vedľa seba šestnásť zväčša dvojpodlažných domov. Podľa daňových registrov zo 16. storočia tu žili a pracovali obuvník (zapísaný ako Sutor), krajčír (Sartor), kožiar či kožušník (Pellio), švec (Zewch), tkáč (Tkadlec), mäsiar (Carnifex), remenár (Corrigiator, Lorarius). V susedstve domu, kde sa v priebehu niekoľkých rokov vystriedali kováč (Ferrarius), mäsiar (Meszáros) a kolár (Kerekes, Rotifex), žil po kožiarovi Jánovi a ďalších dvoch majiteľoch vám už dobre známy Mikuláš Telegdi. Aj susedný dom na rohu sme spomínali nedávno, kúpil ho Mikuláš Oláh pre jezuitov. Okrem týchto známych mien tu mali svoje noblesnejšie domy aj Zičiovci, Korlátovci, Svätojánski, Sečianski.“ (Pokračovanie nabudúce)

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK