V Šulekove sa zberajú každý piatok po troch eurách na prežitie klubu

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 22.5.2011, 00.00, Ján Král

Futbal v Šulekove pred piatimi rokmi chradol. Klub bol v rozklade. Našťastie, chopila sa ho partia nadšencov na čele s Jaroslavom Miklovičom. Za tri roky mužstvo postúpilo až do najvyššej okresnej súťaže. Dnes je ale situácia opäť ťažká a FK bojuje doslova o prežitie.

V Jaroslavovi Miklovičovi stále drieme rozhodca. Vráti sa od jesene znova na trávniky? Foto: Ján Král

Aká je finančná situácia v klube?
- Zlá. Z roka na rok sa zhoršuje. A nadväzujú na to ďalšie veci.

Veríte, že Šulekovo má už záchranu v suchu?
- Umiestnenie po jeseni bolo relatívne solídne. Po zimnej príprave sme si mysleli, že to bude ešte lepšie. Žiaľ, želané ovocie to neprinieslo. Našťastie, tento rok vypadáva iba jeden. Teraz môžeme hovoriť, že sme v tichých vodách, no definitíva padne až v najbližších kolách.

Čo vás počas sezóny najviac potešilo a sklamalo?
- Najprv ma potešil prístup hráčov a ich počet. Rovnaký ukazovateľ ma neskôr aj zarmútil. Musíme brať troch – štyroch hráčov z dorastu, aby sme vôbec postavili jedenástku na zápas.

reklama

Čo sa stalo?
- Jeden z dôvodov je, že sa hrá aj počas sobôt. Všetci chlapci v mužstve sú amatéri, v drvivej väčšine ide o našich odchovancov, respektíve obyvateľov tejto obce. Hráči A-mužstva prinesú každý piatok po tri eurá, aby sme mohli vôbec hrať.

Každý z nich?
- Áno.

Sobotné termíny by ste teda navrhovali zrušiť?
- Úplne. Mnohí hráči sú v práci, navyše, máme minimálne návštevy. Môžeme sa pochváliť, že v nedeľu vždy príde sto až stopäťdesiat platiacich divákov. Naposledy v sobotu ich však prišlo len 27. Nie je tu centa nazvyš a ešte nám peniaze aj takto ubúdajú. Niekto povie, čo je to desať – dvadsať eur? Lenže pre Šulekovo je to i to dosť!

Ako by ste situáciu riešili?
- Možno by bolo dobré, aby prebehla diskusia medzi klubmi a oblastným zväzom. Zväz argumentuje tým, že nemá dostatok rozhodcov. Veľakrát sa stalo, že za mojej rozhodcovskej kariéry sme v kraji pískali napríklad len dvaja. Rozhodca sa zranil, alebo ochorel, nestačila prísť náhrada. A nič sa nedialo. V oblasti pôsobí dostatok rozhodcov, ktorí by takto stretnutie zvládli. Navyše, na každom stretnutí nemusí byť delegát. Je to záťaž pre rozpočet klubov.

Kto momentálne zabezpečuje chod klubu?
- Šulekovský futbal ťahajú dvaja sponzori. Mesto Hlohovec, pod ktoré Šulekovo spadá, pomáha klubu minimálne. Všetky novinky, čo sa spravili na štadióne, sú robotou hráčov áčka a zopár dorastencov. Robia to vo svojom voľnom čase a investujú vlastné prostriedky. Porobili sme veľa čiastkových úprav, hoci štadión vyzerá, že sa tu nič nespravilo. Tvrdím však, že na danú situáciu sa vykonalo strašne veľa.

Tréner Norbert Kusý je známy svojimi odbornými kvalitami i emotívnou povahou, za ktorú dostal trest od disciplinárky už i v tejto sezóne.
- Začnem impulzívnosťou. Dovolím si tvrdiť, že taký bol. Už nie je. Neviem, z akého dôvodu sa s ním táto povesť ťahá. Vychádza to z toho, že futbal hrával a rozumie mu. Rozhodcovia ho berú, že na nich útočí, pritom už niekoľko zápasov sa správa veľmi pokojne. Trest dostal za zápas v Leopoldove, kde, dovolím si tvrdiť, neurobil absolútne nič. Napriek tomu bol potrestaný.

Ako hodnotíte jeho prácu v klube?
- Má veľmi kvalitné tréningové jednotky, chalanov vie vyburcovať, na každý tréning je pripravený. Žiaľbohu, ťažko sa nacvičené veci z tréningu realizujú v zápase, pretože viacerí hráči pre iné povinnosti neprídu. Mužstvo sa stále tvorí. Ide o obyčajných chalanov, ktorí majú radi život a chodia do zamestnania. S trénerom sme nadmieru spokojný, chalani ho majú radi, neviem však v tejto chvíli povedať, či nám finančná situácia dovolí s ním počítať i v budúcej sezóne.

Mužstvo štyri roky trénoval súčasný hráč Andrej Kralič. Čo povedať na jeho adresu?
- Naučil chlapcov všetko. Bol to človek s veľkým Č. Odviedol kus roboty, hoci sa mu pred piatimi rokmi pracovalo ťažko. Začínali sme z ničoho, bez finančných prostriedkov. Súčasný tréner to má uľahčené, má k dispozícii rôzne športové vybavenie. Keby sme mali finančné prostriedky, lepšie by sa pracovalo všetkým a ruka v ruke s tým by prišli i lepšie výsledky.

Kto z hráčov je oporou tímu?
- Mohol by som niekoho vyzdvihnúť, no nebolo by to spravodlivé voči ostatným. U nás je hlavne dobrý kolektív.

Počas jari napadol jeden z divákov po zápase rozhodcu. Poznačilo to život klubu?
- Opatrenia sme prijali, nemalo by sa to už viac opakovať. Od začiatku som tvrdil, že keď budem v klube ja, nič podobné sa tu nestane. Žiaľ... Chvalabohu, išlo len o jednu facku, nič vážnejšie. Väčší postih by klub položil. Keď už sme pri rozhodcoch, každý človek je omylný. Odpustiť sa dá veľa. Žiaľbohu, v inkriminovanom stretnutí sa nakopili aj veci z predošlých duelov.

Dlhé roky ste robili rozhodcu. Ako vnímate kvalitu súčasného rozhodcovského zboru v oblasti?
- Musím pochváliť nastupujúcu generáciu, kvalitatívne išla úroveň hore. Niekedy bol medzi arbitrami markantný rozdiel, teraz už veľa mladých na to má. Pravda, mnohí majú prehnanú mienku o sebe, hoci ešte nič nepreskákali. Možno by bolo vhodnejšie, keby zväzoví funkcionári dali viac šancí i mladým. Netreba sa báť, že niečo pokazia. Keď som začínal, hodili ma do jamy levovej a hneď som pískal mužom.

Neuvažovali ste návratom do rozhodcovského?
- Nie je všetkým dňom koniec. Uvidíme. Ak by som sa však na to dal, tak by som určite rozhodoval, a nie pískal.

Reprezentant Miroslav Karhan, rodák zo Šulekova, sa plánuje v lete vrátiť do Spartaka. Neplánujete v Šulekove pri tejto príležitosti zorganizovať nejakú exhibíciu s jeho účasťou?
- Pred piatimi rokmi nám pri zakladaní klubu pomohol, dal nám sadu dresov, dvoje brankárskych rukavíc a dvadsať lôpt. Uvažujeme nielen o exhibícii, ale, povedzme, aj o žiackym turnajom, ktorý by sa konal na jeho počesť. Vážim si ho ako futbalistu, kamaráta. Pre slovenský futbal odviedol dosť. Zanedlho sa plánuje odsťahovať do Bučian, možno by bolo od Šulekovčanov pekné niečo podobné pre neho pripraviť. Ak to finančne vyjde, budem rád. Ak nie, pokúsime sa počas ďalších rokov.
 

Keď si nevypijú, aspoň sa najedia
Futbal hral od šiestich rokov. Začínal v Šulekove, neskôr pokračoval v Hlohovci. V čase, keď prešiel z dorastu k mužom, futbal v meste ruží upadal, čo sa odzrkadlilo vypadnutím až do regionálnych súťaží. Jaroslav Miklovič sa i preto po vojenčine vrátil do Šulekova. Od aktívneho futbalu ho neskôr odstavili zranenia, pokračoval však ako rozhodca, dnes funkcionárči. „Čo ma drží pri futbale? Láska k tomuto športu. Stále ma baví, pokiaľ budem môcť, pomôžem,“ hovorí Jaroslav Miklovič. A čo si želá pre futbal v obci? „Aby pokračoval, lebo s financiami je to stále horšie a horšie, zatiaľ čo náklady na dopravu, rozhodcov a občerstvenie rastú. Vezmite si len cenu chleba. Ale stále u nás platí, že i keď nemáme na to, aby sme si vypili, aspoň sa dobre najeme.“