Futbalová glosa: Hrnčiarovce v Cíferi zhasli pred koncom zápasu ako Procházkova Sieť

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 7.3.2016, 15.28, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal odľahčene o zápase Cífer - Hrnčiarovce 2:1 (0:1) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
prvé jarné kolo bolo poznačené týždňovými pochybnosťami o tom, či sa vôbec bude hrať, nakoniec ale červení nemali ani 30 procent, tak sa na nás od rána aj slnéčko usmievalo.

Oba tímy nastúpili v pruhovanom, čo trochu všímavejším mohlo evokovať, že takúto rovnošatu by si už v najbližšom čase mohli obliecť strapatý, hlavatý aj široký. Alebo ružovú, jak vo väzení v Arizone.

reklama

No ale k futbalu.

V príjemnom počasí sledovalo futbal zhruba toľko divákov, čo voličov SDKÚ, Pavol nebol, lebo v Sajfr sity ch..v nepestujú, atmosféra na derby, dalo by sa povedať až priateľská, domáci boli tiež zvedaví, s čím na nich vyrukuje otloukánek súťaže z vedľajšej viesky.

Po prvotnom oťukávaní, kedy si najprv Valšo pekne zľava naviedol loptu pred šestnástku a spoza hráča vedľa k žrdi, ale o trochu tesnejšie k rohovej zástavke vystrelil, nasledovali efektné nožničky domácej posily Šarmíra, ktoré v 10. minúte trafily žrď. Rohovej zástavky.

Gól visel vo vzduchu, domáci sa do zakončenia dostávali po štandardných situáciách, najlepší bol ten zvuk v 15. minúte, kedy sa dostal k lopte po rohu Cibuľa, do jeho nepresnej prudkej strely pol metra od odkrytej brány vložil nohu nejaký Cíferský fantóm a prestrelil.

A nasledoval ten zvuk, kedy si zhruba sto ľudí pacne s oboma rukama na čelo. To ma vedie k teórii, že plešatosť nie je dedičná. Ale skúsim sa na to spýtať Sedla.

Na druhej strane sa k zakončeniu dostal Valšo a nohy domácej obrane robili Maťo s univerzálnym vojakom Majom.

Ten nakoniec aj v 31. minúte po peknej kombinácii zľava pekne nacentroval, Valšo prenechal balón ďalšej posile Andymu, ktorý krížnou strelou od žrde skóroval.

Dlho nepoznaný pocit výhry bol zrazu na svete.

Ten nás držal až do polčasu, v kabíne nám José prízvukoval, že teraz si to vzhľadom na vývoj zápasu môžeme pokašľať, pokaziť, znivočiť? (neviem si v rýchlosti spomenúť na to univerzálne slovo) sami.

Ako som už pred časom napísal, cez zimu pritiahol skutočné posily, čomu nasvedčoval aj výrazne zlepšený herný prejav, nakoniec však rozhodli lavičky.

Cífer hodil do rybníka najväčšieho kapra Tima, čo v strede odlahčilo Cibulovi, lebo ten už tiež miestami lapal po dychu jak ten vianočný a vpredu spolu so Šarmírom s nami vzadu zvádzal nekompromisné hlavičkové súboje. 

Aj napriek zväčšujúcemu sa tlaku sme to mohli byť práve my, kto mohol rozhodnúť o osude stretnutia. Maťo dvakrát utiekol obrane, dobre namieril, ale Korba ho aj so šťastím vychytal. Jeďo po odrazenej lopte, mieril vysoko nad.

Loptu sme potom našli pri odbočke z Cífera do Pácu.

Valšo pokazil prvú lahkú loptu a uzavrel sa do seba. Ako tím sme zlyhali rozumovo. Všetko sme sa snažili tlačiť dopredu, čo nás stálo ďalšie drahocenné sily.

Lopta sa potom rýchle vracala späť do našej defenzívy, kde sa domáci snažili nachádzať dobre stavaných útočníkov Tima so Šarmírom.

Ako som spomenul, rozhodla lavička. Kým tréner domácich Janko Fiľak poslal na trávnik gólové esá, José mal na výber atómku, nádchu, alebo nedoliečené lýtko.

V 75. minúte Kuzmič dobre vyboxoval center z prava a nový muž na ihrisku Domorák z 25 metrov ukážkovo prekonal pod brvno bezmocného Kuzmiča.

V utorok pôjdem na tréning Cífera a tomu chalanovi hodím desať na vlas podobných lôpt, ale stovku na to, že už ani jednu netrafí tak jak hentú.

Jeďovi hodím tiež desať, dve dá do pravého vingla, tri do ľavého, dve pod brvno. Zostanú tri. Dve si vybral v Cíferi.

To však nebolo všetko. World poker túr vyhral s Royal frešom opäť Janko Fiľak, kedy na hriščo poslal v 80. minúte Dundu, ktorý po peknej kombinácii v 83. minúte k tyči prekonal Kuzmiča. Do pitvora sa nerýmuje.

Chvalabohu už viacej striedaní nemal, ale my sme si nechali pretiecť medzi prstami prakticky vyhratý zápas a na záverečný obrat nám už jednoducho nestačili sily.

Čo vám povím, v závere sme zhasli jak Procházkova #Sieť v sobotu.

On si to zaslúžil, my ani tak nie, lebo nejaká kvalita tam je, najmä nové akvizície pomáhajú zdravej kostre tímu, citeľne však chýbal Rado Van, či tiež dvaja, traja hráči pripravení duel oživiť od polčasu, či 60. minúty.

Vadí, hodne to vadí, neviem, či to Procházka rozchodí, my áno, ideme ďalej, doma to dáme. 

Nazdáááár.

PETER VOZÁR