Futbalová glosa: Oproti jeseni to boli nebe a dudy, José však darček k meninám nedostal

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 22.3.2016, 09.16, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: Eleonóra Szombatová / FOTO 4F

reklama

Tentoraz písal odľahčene o zápase Veľké Orvište - Hrnčiarovce 1:0 (0:0) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
po minulotýždňovom víťazstve sme nabudení ako Rocco Sifredi pred natáčaním, cestovali do Veľkého Orvišťa pre ďalšie bodíky.

Naše libido však trochu pokleslo po správe, že kvôli chorobe nejde Rado Van a tak José musel nútene meniť scenár.

reklama

Pôvodne som mal byť útočný nemecký inštalatér Fritz, ale nakoniec som musel dávať na stopérovi pozor, aby domáci neoprcávali nás.

V príjemnom počasí na dobrom, možno trochu tvršom teréne sme začali lepšie, v 5. minúte sme v strede pekne zakombinovali, loptu Kveto naservíroval na roh päťky Valšovi, ten zoči voči brankárovi minul.

O 10 minút neskôr maťo Zaoral  z úniku mieril len do nôh pripraveného gólmana domácich.

Tí sa snažili ohrozovať našu bránu dlhými loptami do šprintu, prípadne individuálnymi prienikmi, hru sme však držali my.

Pesimistický scenár nastal po zhruba 20. minútach, keď najprv Sedlo signalizoval, že potrebuje striedať, aby sa o pár minút po zlom došľapnutí zranil Valšo, tak Sedlo musel zaťať zuby.

Smolne sa zápas skončil aj pre domáceho zadáka Bartošeka, ktorý utrpel nepekný úraz kolena.

Prvé dejstvo už vyloženú šancu neprinieslo, po odrazenej lopte ešte Jeďo dokopol až do Piešťan, po zmene strán domáci pritvrdili, na čo trio arbitrov nedokázalo vždy správne zareagovať, zato na to vládali reagovať diváci.

Prvú šancu mali v 51. minúte Veľkororvišťané, keď sa po ľavej strane prehnal Horváth, prihral na roh päťky spoluhráčovi, takmer prekonaného Kuzmiča obetavo zachránil Sedlo.

My sme sa snažili hrať stále svoju hru po prihrávkami po zemi využívajúc našich krídelníkov Kveta s Maťom, alebo rýchlonohých bekov, ktorí však na našu smolu vo vápne centovanými loptami nenachádzali palice, ani iné končatiny spoluhráčov.

Skúšali sme to aj individuálne, najmä Kveto dobre štrikoval dvakrát až k rohovej čiare, najmä druhý raz možno zbytočne ustál v šestnástke jasný faul, ale obtočil sa a spätnou prihrávkou nenašiel žiadneho z našich.

Nedáš dostaneš a po našej zbytočnej strate lopty, rýchlu akciu domácich zakončil Horváth.

V 75. minúte 1:0.

Posledných 15 minút sa odohrávalo na súperovej polovici, úspech nepriniesli ani štandardné situácie, centrované lopty narážali na robustnejších zadákov, v prehustenom priestore, sme neuspeli ani kombinačne.

Po góle volala Jeďova individuálna akcia, keď sa na šestnástke elegantne s noblesou zbavil vybiehajúceho obrancu, Maťo mu pohybom odstavil ďalších dvoch a sám pred bránou namieril nad pravý vingel.

Oproti jeseni bol náš výkon v už treťom zápase nebe a dudy, minimálne na remízku to bolo, ešte trochu viacej preniesť do zápasu tie kombinácie z tréningov.

Josému sme teda darček na meniny nedali, vyberie si ho už na budúci týždeň.
A taký som z teho zničený, že nemám chut ani srandovat.

Nazdááár

PETER VOZÁR