V Trnave v minulosti pôsobili dva hokejové kluby, v ich zápasoch sa iskrilo aj v plnom hľadisku

ŠPORT - Hokej | 26.3.2016, 16.00, prispievatelia

Nie vždy bývala v slovenskom Ríme divácka mizéria, hoci tamojšie zimné štadióny ešte nemali strechu.

Snímka z divízneho súboja spartakovcov s hosťami z Nitry na otvorenom zimnom štadióne prezrádza, aký veľký divácky záujem o hokej bol kedysi v Trnave. 

reklama

Ľadový hokej v Trnave sa hrá v organizovanej podobe od konca decembra 1923. Spočiatku na prírodnom klzisku Orolskej záhrady, neskôr v areáli futbalového štadióna a napokon na Hlbokej ceste.

Svojho času dokonca malo toto starobylé mesto dva mužské celky, Duklu a Spartak. Skôr menovaný vojenský tím pôsobil v Trnave v období 1957 – 1973.

Na dva roky doň rukovali kvalitní hokejisti z celého Československa. Najslávnejší úsek písala Dukla Trnava počas štyroch sezón v 1. SNHL, počnúc ročníkom 1969/70. Vtedy išlo o druhú najvyššiu súťaž v rámci ČSSR.

reklama

V nej odohrala 124 zápasov s bilanciou 43 víťazstiev, 14 remíz a 67 prehier (skóre 425:508). Naši duklisti nazbierali v priebehu štyroch edícií rovných 100 bodov.

Sily si merali s viacerými klubmi, ktoré dnes mútia vodu v najvyššej lige: s Popradom, Trenčínom, Žilinou, Banskou Bystricou, Zvolenom, Martinom, ale aj s Prešovom, Liptovským Mikulášom či Dubnicou nad Váhom.

Súčasnosť? Divácka mizéria ostatných hokejových sezón v krytej trnavskej aréne je už dobre známa. Lenže nie vždy tomu tak bývalo.

O spomínané stretnutia najmä v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov býval, napriek nezakrytým trnavským zimákom, veľký návštevnícky záujem.

Tento cenný záber má šesťdesiat rokov. Zachytáva brigádnikov pri výstavbe trnavského zimného štadióna s prvou umelou ľadovou plochou.

Hľadisko neraz praskalo vo švíkoch. Prekážkou sa nemohli stať ani občasné poveternostné vrtochy.

Predovšetkým na majstrovské vystúpenia Dukly chodili dvoj-trojtisícové masy, no Trnavčania venovali svoju širokú priazeň i hokejovým spartakovcom.

Ešte prezraďme, že Dukla a Spartak štartovali v kvalitatívne rozdielnych súťažiach, takže občas sa konfrontovali iba v prípravných zápasoch. A v nich sa neraz poriadne iskrilo, na ľade aj v hľadisku.

Text: JAROSLAV LIESKOVSKÝ

Foto: archív ĽUBOMÍRA KOBETIČA