Moravák balí na formy Slovenky

AKTUALITY - Piešťany | 25.5.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

PIEŠŤANY – Železo zavrhol, ale železná vôľa mu ostala. Alexander Slávik s neuveriteľnou trpezlivosťou vyrezáva drevené formy pre pernikárky, cukrárky aj bežné gazdinky. Bežné motívy sa pod jeho rukami menia na umeleckú pýchu. Naplno však svoju krásu tieto výrobky ukážu až pod rukami šikovných žien.

Rezbár Alexander Slavík hovorí, že jeho výrobky kupujú najmä Slovenky, české gazdinky vraj už nepečú. foto:ras

reklama

Svoje nezvyčajné umenie priniesol a predstavil počas víkendu na kúpeľnom ostrove v Piešťanoch. Konal sa tu už tretí ročník prehliadky Tradičných ľudových remesiel.
„Na plechové formy som zanevrel. V rodine sme mali odnepamäti tradíciu drevených. Vyrábal ich už môj pradedo. V Čechách ich gazdinky dnes už príliš nepoužívajú, Slovensky si ich ale v poslednom čase zase obľúbili. A to ma teší,“ hovorí spisovnou slovenčinou rezbár Alexander Slávik z Krumvíře na Morave. Popri opisovaní svojej práce dlátom pomaly vyrezáva do tvrdého dreva drobné plôšky, z ktorých nakoniec vznikne motív. Medzitým sa pri ňom zastaví niekoľko manželských párov, popozerajú, poobdivujú, podebatujú. Remeselník je tu aj pre rozhovor. Prehodiť pár slov sa vždy vyplatí, zaujme a možno urobí dobrý obchod. Formy totiž nie sú lacné, ale zase vydržia.
Pôvodne k nám tieto formy priniesli Nemci, no tí podľa rezbára na ne už dávno zabudli. „U nás to vydržalo do vojny, potom prišli do módy plechové formy, dnes ich dovážajú z Číny. Stále sa vyvíjajú, ale mne sa najviac páčia tie pôvodné. Myslím si, že sú oveľa lepšie,“ hovorí rezbár. V minulosti ich domáce dostávali ako vianočný darček či veľkonočnú pozornosť od mužov. V rodinách sa dedili a patrili medzi cennosti. Dnes si ľudia tieto tradičné drevené formy kupujú ako ozdoby a dekoráciu na chalupy. No najviac rezbára Slavíka teší, ak ich gazdinky využívajú v kuchyni, pretože na to sú určené. „Vanilkové rožky, ulíky, medovníky, ale tiež syry a maslo,“ vymenúva, čo všetko sa dá takouto drevenou formou pre maškrtné jazýčky ozdobiť.
Túto nevšednú tradíciu im v roku 1920 takmer zlikvidovala továrenská výroba plechových foriem. Vtedy ju už držala piata generácia Slávikovských rezbárov. Remeslo však potom len živorilo a ľudia naň takmer zabudli. Pred štyridsiatimi rokmi však túto výrobu obnovili.