Futbalová glosa: Hrnčiarovce poslali odkaz kávičkovým špecialistom

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 8.5.2016, 13.30, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

reklama

Tentoraz písal "Vozo" odľahčene o zápase Zeleneč - Hrnčiarovce 0:2 (0:0) (klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,

všetci fanúšikovia Hrnčiaroviec od začiatku víťaznej série až do dalšej podpory chodievajú večer pod rúškom tmy na Ronavu kradnút kaprom chleba, lebo šecky penáze dali na to, aby sme kúpili zápasy. Tak som počul, že kupujeme zápasy.

reklama

Ani nemám v úmysle sa s kávičkovými odborníkmi nejak doťahovať, ich pravda je stála a nemenná.

Že mužstvo sa naopak vyvíja a pod dobrou rukou mení k lepšiemu, je už téma pre otvorené hlavy.

Pome k zápasu.

Progres na tréningoch, vynikajúce posledné výsledky, aj forsírovaná hra nás oprávňovali k zaslúženému optimizmu a neskromne sme poškulovali po troch bodoch. Okrem Voza, ten ešte po Historke žmúril.

Opäť sme nastúpili vo víťaznej zostave s esami na lavičke a domácich sme zaskočili aktívnou hrou, z ktorej však rezultovali iba rohové copy.

Po pár minútach sa hra vyrovnala, odvíjala sa v strede poľa, útočné klenoty na oboch stranách si strážili pozorné obrany.

Na jednej strane v útoku osamotený Jeďo, na druhej Burus s Geršim boli strážení ako Biely dom.

I napriek tomu však o pekné momenty v prvom dejstve nebola núdza. Skvelé individuálne schopnosti oboch menovaných lídrov domácich hostia dokázali zastaviť len pomocou nedovolených zákrokov, z čoho pramenili nebezpečné štandardky spoza šestnástky.

V zozname UNESCO zapísaná ako národný poklad lavačka Mareka Ujlakyho mierila smrteľne presne, Kuzmič však vynašiel protijed.

Na opačnej strane sa ku gólovým šanciam dostali hostia, keď najprv Queto na vybehnuvšieho Vahalíka zvolil tvrdú strelu nad, miesto jemného lobu, Maťo po rohu, keď domáci gólman strelu k tyči zmaril, alebo keď si Maťo krásne obhodil pravého obrancu a zastavil ho až Jeďo v ofsajde.

Polčas plichta.

Zápas o prvom góle, rozhodli pevnejšie nervy. Tie svoje sme držali na uzde, domáci tie svoje trochu neoprávnene smerovali na dobre pískajúcu hlavnú trojicu.

Chybičky by sa našli, to pre obe strany, ale pred peknou diváckou kulisou sa chalani neposrali. Ako som napísal zápas o góle a ten dal Ivááááán??

Iváááááán??? JEDINÁK!!! Iváááán??? JEDINÁK!!! Ale jak pán.

V 48. minúte vyviezol Miloško loptu na súperovu polovicu, zprava nacentroval medzi dvoch obrancov domácich, Jeďo porobil posledné úpravy na ofine, od vzdialenejšej žrde vbehol medzi obrannú dvojicu na jedenástku a hlavou prehodil vybehnutého Vahalíka.

48. minúta 1:0.

V ten okamih sme začali veriť, že to dáme. So stupňujúcimi sa minútami a laxnými zakončeniami domácich prakticky hneď po vedúcom góle sme prepli na mód obranný.

Domáci nás chvílami pekne smažili po zemi aj vzduchu, párkrát sa až príliš ponúkali do zakončenia, opäť nás však zachránil dobre chytajúci Kuzmič, aj ochota bojovať každý za každého.

Umná taktika si naklonila aj šťastenu na svoju stranu, s narastajúcimi minútami hrali domáci viac a viac vabank, čo mohli po nebezpečných kontrách trestať hostia.

V 60. minúte po nádhernom centri od Queta zprava mal na kopačke víťazný gól Jeďo, na opačnom rohu päťky však volejom mieril nad.

Nedá a nedá si poradiť a ešte sa mi smeje, však lebo ma pozná, ale ja mu nechcem zle, len aby nehazardoval so svojim renomé.

A tak dráma pokračovala. V 63. minúte nás ofenzíva hostí vyvrtela tak, že sa Vozo vykĺbil, na stopéra sa musel zasunúť Rado Van, ale do ofenzívy poslal José prvý tromf. Kura.

Pán futbalista, vpredu mal do kontier skvelé futbalové myšlienky, výrazný tréningový a herný deficit však spôsobil to, že zostali nenaplnené. Aj tak však kvalitou hru oživil.

To už sa schyľovalo k záveru a posledných osem minút hrali dokonca domáci power play, keď domáci gólman od polovičnej čiary hral posledného, či pri rohových kopoch čeril vodu v šestnástke hostí.

Na nervydrásajúci záver sa už nemohol pozerať Maťo, ktorému rupli nervy a z 31.89 metra poslal loptu do opustenej svätyne domácich.

89. minúta a 0:2.

Odľahlo nám, ale tuším aj rozhodcom, že sa zápas nezmenil na vášňami vybičovaný záver, posledné sily sme potom vykričali v kabíne.

Veľká vďaka domácim aj našim divákom, ktorí v prestížnom derby vytvorili peknú futbalovú kulisu a odkaz kávičkovým špecialistom, aby si išli každého z nich opýtať, či sme to kúpili, alebo nie.

A na záver, Adolf nebol na futbale a o to viac ho výsledok prekvapil.

VIDEO - Linč má nečakaného priaznivca, precedu tretej chýše (ak by vám nešli titulky, zapnite si ich vpravo dole na štvrtej ikone zľava).

Nazdááááár

PETER VOZÁR