Trnavské rybníky
reklama

Pálffy chcel vrátiť kaštieľ

RELAX - Retro | 19.12.2010, 00.00, prispievatelia

Články o vrcholiacich stužkových a blížiacich sa Vianociach, ktoré v Trnavskom hlase z 12. decembra 1990 nechýbali, umocňovali v ľuďoch povznesenú náladu. Vydrží vám však, keď musíte riešiť každodenné problémy?

Pálffy chcel vrátiť kaštieľ

Pohľad na zdemolovaný autobus pri ceste medzi Piešťanmi a Drahovcami z 28. novembra tohto roku. Snímka TH: R. Selický

reklama


„Dlhé doby čakania. To je dnes problém občanov, ktorí si do Strediska geodézie na Sládkovičovej ulici v Trnave prišli pre požiadavky o evidenciu nehnuteľností a pozemkového katastra z celého Trnavského okresu,“ napísal Trnavský hlas a zároveň upozornil, že neusporiadané vlastnícke vzťahy siahajú až do obdobia prvej republiky a po roku 1948 sa ich riešenie len skomplikovalo, pretože po socializácii sa vôbec neriešili. „V súčasnej dobe požiadavky na informácie o nehnuteľnostiach vzrástli v našom stredisku až sedemnásobne, v porovnaní s minulým rokom,“ pokračoval autor článku, ktorým bol práve vedúci spomínaného strediska Ján Gerčák. No a v ďalšej pasáži hneď aj ospravedlnil zdĺhavosť vybavovania občanov na katastri.
„Je zapríčinená rozsahom objednávok. Sú prípady, že s občanom musíme pracovať tri či štyri hodiny, vzhľadom na počet parciel a pozemnoknižných vložiek, alebo zložitosť s nevysporiadaním si vlastníckych vzťahov občanov k nehnuteľnostiam. Vstupuje i naprostá neinformovanosť občanov o najjednoduchších právnych opatreniach, vzťahujúcich sa k nehnuteľnostiam, k vlastníckym vzťahom k nim,“ argumentoval. Inými slovami, za to, že na katastri musia čakať si ľudia vlastne môžu sami, lebo úradníci robia čo môžu. „Sú si vedomí mimoriadnej náročnosti svojej práce voči občanom, žiadateľom. Práve preto postupujú uvážlivo, nie urýchlene,“ dodal ešte vedúci strediska geodézie.


Chýbali meniče


Keď ste si v roku 1990 odstáli pár hodín na katastri a prišli uťahaní domov, možno ste mali náladu už iba na to, aby ste sa uvelebili v kresle a pozreli si niečo v televízore. Ak ste ešte nepatrili medzi šťastlivcov, ktorí si z Rakúska alebo iného západu (tam boli lacnejšie) priviezli satelitný komplet, mali ste na výber z dvoch česko-slovenských programov, prípadne dvoch kanálov rakúskej televízie. Vlastne, bol tu ešte jeden česko-slovenský program. Vysielať začal okruh OK-3, mnohí ľudia si ho však na televízoroch ladili márne. Na to, aby sa im to padrilo, totiž potrebovali tzv. menič.
„V celom okrese máme zaznamenaných 420 požiadavok na inštaláciu bytových antén aj s týmto okruhom. Problém je v tom, že 90% antén je vybavených zosilňovacou súpravou Tesla-S. V minulom roku výroba tejto súpravy skončila. Prievidzská Tesla dodáva pre nás nový typ meničov. Tento nie je vhodný pre doteraz inštalované zosilňovače, používané pre spoločné antény. Preto je potrebná výmena celej zosilňovacej súpravy na spoločných anténach. V tomto roku sa nám podarilo ešte s Prievidzou urobiť dohodu o dodávke meničov na OK-3, vhodné i na staré súpravy. Prídu v prvom polroku 1991,“ vysvetlil v Trnavskom hlase vedúci prevádzky Elektrokovu Viktor Sivák. 

reklama

Arcibiskupský úrad v Trnave zorganizoval v Katedrálnom chráme sv. J. Krstiteľa výstavu pod názvom Súčasná sakrálna architektúra v Poľsku. O vystavené fotografie sa zaujímal i msgr. Ján Sokol, arcibiskup trnavský, metropolita Slovenska. Veď stavebné organizácie z Poľska ponúkajú svoje dlhoročné skúsenosti našim farnostiam. 
Snímka: R. Selický


Hrozný pohľad


Takpovediac odkaz socializmu ale na ľudí nečíhal iba pri ladení televíznych kanálov. Stretnúť sa s ním dal prakticky na každom kroku a jedným z najkrikľavejších príkladov boli schátrané budovy.
„Pálfyovský kaštieľ býval voľakedy stredobodom Smoleníc. Nielen jeho budovy, ale tiež prekrásny park, v ktorom (ešte i dnes) rastie nemálo vzácnych a atraktívnych drevín. Rastie a živorí. Tak ako živoria samotné budovy kaštieľa. Bez starostlivosti, bez funkčného využitia, bez úžitku obci, bez úžitku komukoľvek,“ opisoval Trnavský hlas situáciu. Redaktori si objekt prezreli a netajili sa tým, že to bol hrozný pohľad. Potom zašli za starostom obce Stanislavom Jajcayom, ktorý mal vraj rovnaký názor a posťažoval sa, že kaštieľ je hanbou obce.

 

Smoleniciam často hovoríme, že sú turistickou bránou do Malých Karpát. Turistom sa ponúka aj takýto pohľad na zdevastované objekty pálffyovského kaštieľa. Na druhej fotografii je vidieť chátrajúce stavania zo strany ošumelého parku.
Snímky: R. Selický


„Budova od roku 1945 slúžila (po dochode majiteľa) ako základná škola a materská škola. Približne do roku 1970 tu boli tiež štyri byty pre školníka a učiteľov. V priebehu tohto obdobia boli objekty v správe národného výboru. Potom prešli do správy Reštaurácií v Trnave, s nadobúdacou hodnotou 453-tisíc 630 korún. Objekty sú do dnešných dní nepoužívané už desať rokov, sú značne zdevastované,“ skonštatoval starosta.
Napriek zúfalému stavu ale svitala kaštieľu nádej na krajšiu budúcnosť. Vzhľadom na jeho polohu bol o jeho kúpu veľký záujem, podľa slov starostu sa ohlásilo už desať potenciálnych kupcov. „Dvaja z nich však hrajú prím. Je to pán Otto Burian, ako zástupca nadnárodnej firmy Slovex. V prietoroch kaštieľa chce vybudovať vyučovacie stredisko angličtiny a managerstva hotelového typu. Na rokovaniach bol už vo februári. Neskôr sa však prihlásil i dedič posledného majiteľa, dr. Martin Pálffy, ktorý dnes žije v Stuttgarte. V jeho záujme nie je iba kaštieľ, ale tiež hektáry lesov okolo Smoleníc a objekty hornoorešianskeho cechu smolenického Chemolaku,“ informovali okresné noviny, s tým, že dedič sa podľa slov starostu vyjadril síce dosť neurčito, ale trvá na svojom.
SOŇA BERNARDOVÁ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama