Exspartakovec Rusov: Poľskí fanúšikovia sú ako organizovaná armáda

ŠPORT - Futbal - Spartak | 7.7.2016, 07.08, Ján Král

Brankár Dobrivoj Rusov má za sebou sezónu plnú kontrastov. Jeho mančaft Piast Gliwice síce dosiahol historický úspech v podobe druhého miesta v poľskej lige, odchovanec trnavskej Lokomotívy a neskôr ligový brankár Spartaka si však veľa nezachytal.

Dobrivoj Rusov s manželkou Luciou pri nedávnej návšteve Trnavy. "Keď sme doma, máme pocit úplnej pohody, akoby sme boli na Miami," povedal Rusov. Foto: Ján Král

reklama

V lige dostával príležitosť skúsený Jakub Szmatula, Trnavčan mu kryl chrbát z pozície dvojky. Ako vnímal túto situáciu a ako sa vyvíja jeho budúcnosť, načrtol v rozhovore pre trnavskyhlas.sk.

Ako vyzerali oslavy druhého miesta v Gliwiciach?

- Fanúšikovia boli vďační aj za druhé miesto, išlo o historicky najväčší úspech klubu. Ľudia nás v meste počas sezóny spoznávali, dávali nám najavo, že nám držia palce. Pri oslavách nám kričali, že aj tak sme pre nich majstrami my. Oslavy sa začali priamo na štadióne, následne sme išli na autobuse s otvorenou strechou do mesta, kde nás čakalo plné centrum.

reklama

Hráči dokonca držali v rukách svetlice. Aj vy?

- Veru áno a takmer som sa zadusil, keď sme ich na malom priestore naraz odpálili asi pätnásť... Bola to úžasná atmosféra a prístup ľudí skvelý.

Ako ste vnímali sezónu?

- Z mojej strany bola katastrofálna, neodchytal som ani minútu. Od piateho kola sme viedli tabuľku, tímu sa darilo, veľa zmien v zostave tak nebolo, tobôž nie na brankárskom poste. Našej jednotke sa darilo, Szmatulu vyhlásili za najlepšieho brankára jesene a napokon i sezóny. Pre mňa to bola zložitá situácia, som ale rád, že tímu sa darilo a rozumel som tomu, že v takejto sezóne ako Piast zažíval, sa zmeny nerobia.

Bola šanca dostať sa medzi žrde v zimnej pauze?

- Príprava sa mi celkom vydarila, ale tréneri sa rozhodli, že príležitosť opäť dostane Jakub a ten si pozíciu postrážil. Z pohľadu mužstva to bola životná sezóna, máličko chýbalo, aby sme sa stali majstrami krajiny. Keby nám vyšiel zápas na Legii, kde sme prehrali vysoko 0:4 a zvládli sme tento duel, mohli sme mať vývoj ligy vo svojich rukách. Pre Gliwice je však aj druhé miesto skvelé, také niečo v histórii klubu nezažili.

Je to náročné pre brankára nechytať?

- Nič horšie asi nie je, obzvlášť v mojom veku. Potrebujem chytať, situácia nebola ľahká. Zápasy mi chýbajú, nemohol som nastupovať ani za rezervu, lebo sa nám stretnutia časovo prelínali. Tréner ma nechcel púšťať, odchytal som preto minimum duelov za béčko.

Ešte v drese Spartaka. Foto: Dominik Trubač

Čo ďalej?

- Kľúčová bude teraz letná príprava. Tvoríme vyrovnanú brankársku trojicu, v Poľsku dýcha na chrbát jednotke aj dvojka či trojka. Dostaneme šancu, uvidíme, ako sa ukážeme. Samozrejme, Szmatula má lepšiu východiskovú pozíciu, pretože ho vyhlásili aj za najlepšieho brankára sezóny.

Szmatula si urobil meno, nemá ponuky na prestup?

- Myslím si, že áno. V Poľsku je veľa klubov, ktoré dokážu hráča zaplatiť a aj veľa ambicióznych mančaftov, ktoré chcú hrať o najvyššie priečky. To však je už otázka na hráča a klub, pretože je pod zmluvou. Druhá vec je, že brankársky trh je preplnený a kluby si môžu nájsť aj voľného hráča. Pri prestupoch to chce aj kus šťastia.

Vy neuvažujete o posune do iného klubu?

- Napadajú mi aj také veci. Išiel som do Poľska s tým, že sa chcem presadiť a možno aj aby Gliwice neboli mojou konečnou zastávkou. Bohužiaľ, posledný rok a pol nebol podľa mojich predstáv. Musím si však dať na protipól to, čo by som získal odchodom do iného klubu. V Ekstraklase majú kluby stabilnú jednotku, posunula by ma druhá liga? Stále verím vo svoje kvality. Často je to o šťastí, raz ho máte, inokedy nie. Dám všetko do prípravy a uvidíme, čo bude, či sa tréner rozhodne pre mňa. Chcem sa presadiť v zahraničí. Návrat na Slovensko by mi v súčasnej situácii asi veľmi nepomohol z pohľadu ďalšieho comebacku do Poľska.

Mnohí fanúšikovia špekuľujú o kvalite poľskej súťaže. Ako ju vy vnímate?

- Slovenská liga má kvalitu, v Poľsku je však futbal úplne inak vnímaný, už len keď si porovnáte, koľko ľudí sa zaujíma o futbal. Na Slovensku dokážu hľadisko zaplniť viac-menej iba Trnavčania, v Poľsku sú tribúny plné takmer v každom dueli. Vďaka ľuďom prichádzajú do futbalu peniaze, tým pádom sa dá kvalitatívne posúvať dopredu. Hráči majú lepšie platy a hrať pred 30-tisícovou návštevou je tiež iné ako hrať pred 2000 ľuďmi.

Čo vám dal život v Poľsku?

- Je to obrovská skúsenosť pre mňa i moju rodinu. Začiatky boli veľmi ťažké, na život sa vďaka tomu pozeráme inak. Človeka ťažké prekážky posilnia, veľa vecí prehodnotí a váži si každú drobnosť.

Všeobecne patria medzi najpočetnejšie a najhlučnejšie ultras skupiny v Poľsku priaznivci Legie Varšava. Aké to je prísť do tohto vriaceho kotla?

- Ako hráč sa koncentrujem na svoj výkon a snažím sa okolie nevnímať. Z lavičky som si ale naplno vychutnal atmosféru. Piast je menší klub, ale môžem odporučiť každému fanúšikovi, aby navštívil napr. duel Legia Varšava - Lech Poznaň. To sa vyrovná atmosférou aj renomovaným ligám. Poliaci žijú zápasom. Ide o organizované veľké fanúšikovské skupiny, ktoré robia choreá, dvadsaťtisícový kotol ide ako jeden. Poľské fanúšikovské kotle sú všeobecne ako veľká armáda.