Superhrdina vo zvieracej kazajke

RELAX - Reportáže | 30.5.2011, 00.00, prispievatelia

V piešťanskom centre Adeli som bol už päťkrát. Každý ďalší pobyt znamenal nové a nové pokroky. Na to, aby som sa naučil tancovať, by som však musel toto zariadenie navštevovať každé tri mesiace.

Aj malá Katka robí vo zvláštnom, „kozmonautskom“ obleku pokroky. Foto: Michal Hlavatovič

Ja by som nemal nič proti! Bohužiaľ, nemám v rodine žiadneho výpalníka a ani privatizéra. Preto si luxus piešťanského centra môžem dovoliť maximálne tak dvakrát do roka.
Netreba veriť všetkému, čo vidíme v médiách. Reportáže o zázračných uzdraveniach doslova bombardujú divákov zo všetkých strán. Po nich sa ľudia delia do dvoch skupín: Tí, ktorí sa nechajú opantať mediálnou fantazmagóriou, a tí, čo neveria na zázraky na počkanie. Priznávam, po prvom dni som bol sklamaný. Nič svetoborné sa tu nedialo, všetko sa zomlelo akosi rýchlo a hekticky. Ani som sa nenazdal, a prvý deň pobytu bol za mnou. Ja hlupák, ako to, že sa mi podarilo naletieť na primitívny mediálny trik? Jedoval som sa. Zo všetkého najviac mi bolo ľúto toho zabitého času a peňazí vyhodených za liečenie.

Dovolené týranie
Včera to bolo len zahrievacie kolo. Oddnes už začíname naplno! Joj, ako ma len tieto slová potešili. Nevedel som sa dočkať toho, ako si riadne zamakám. Navliekli ma do špeciálneho „kozmonautského“ obleku a šlo sa na vec. Vo vypasovanom kostýme, plnom gúm a háčikov, som sa cítil ako superhrdina. Razom som však pochopil, že to nie je oblečenie pre hrdinov, ale zvieracia kazajka 21. storočia. No ja som bol odhodlaný nevzdať sa. Netrvalo dlho a moje telo pochopilo, že nad kazajkou nevyhrá. Moje svaly sa nakoniec podvolili a začali spolupracovať. Konečne som začal cvičiť správne. Z nepriateľskej kazajky sa stal sprievodca novými pohybmi. Neraz sa mi okrem kvapiek potu zaleskli na tvári aj slzičky. Zúfalstvo pri súbojoch s vlastným telom striedala radosť z úspechu. Dni ubiehali. Okrem narastajúcej svalovice sa zvyšovali aj nároky fyzioterapeutov. Za dva týždne strávené v centre som sa naučil pohyby, o ktorých sa mi ani nesnívalo. Mnohokrát som prekvapil aj sám seba.

Zúfalstvo pri súbojoch s vlastným telom strieda radosť z úspechu. Foto: Michal Hlavatovič

Prekonať svoj tieň
Zázraky sa predsa len dejú. Musíme si ich však vydobyť a zaslúžiť. Adeli napomáha hendikepovaným ľuďom vyťažiť zo seba čo najviac., v prvom rade však musia chcieť sami. Nesmie im chýbať odhodlanie a chuť niečo dokázať.
V čom je tunajšia liečba výnimočná? Podľa mňa v ničom. Nenájdete tu nič, z čoho by ste padli na zadok. Bol som už na mnohých liečeniach a zistil som, že všetko záleží na prístupe. V Adeli nie ste len kus. Pochopili, že pacienti, hoci s rovnakými diagnózami, potrebujú rozdielnu starostlivosť. Zatiaľ čo v kúpeľoch dostanete jednu procedúru za deň, tu sa vám venuje tím ľudí šesť hodín v kuse. Samozrejme, všetko niečo stojí. Jeden turnus vás vyjde toľko, ako dovolenka pri mori. Slovensko sa vo všetkom opičí po zahraničí. Ale kým zahraničné poisťovne hradia pacientom aspoň časť pobytu, Slováci nedostanú ani cent. Preto sú v piešťanskom centre menšinou. Je smutné, že hoci máme Piešťany pod nosom, nemôžeme si ich dovoliť.

MATEJ UHLÁR