Človeka spoznáš podľa kérky

RELAX - Reportáže | 4.6.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Časy, keď bolo tetovanie len výsadou väzňov alebo námorníkov, sú dávno preč. Spoločnosť je voči kérkam, piercingom a iným kedysi rebelantským ozdobám oveľa tolerantnejšia. Len v konzervatívnej Trnave je asi šesť tetovacích štúdií a stále majú dostatok práce.

Robo Forman už potetoval osem- až deväťtisíc ľudí. Mnohých viackrát. FOTO: Michal Hlavatovič

Keď som sa rozhodla pre tetovanie, dala som na rady známych a vybrala som si štúdio, ktoré funguje najdlhšie. Robo Forman (37) tetuje už osemnásť rokov a zákazníci mu stále pribúdajú. Reklamu vraj nepotrebuje – nosia ju na telách ľudia po celom Slovensku. „Nedá sa to presne zrátať, ale mohol som ozdobiť osem až deväťtisíc ľudí. Až 90 percent z nich viac ako raz,“ šokuje Robo. Keď sa prelomí hranica medzi tetovanie nie a tetovanie áno a dáte si spraviť prvú kérku, druhú vraj už vnímate úplne prirodzene. Aj tretiu, štvrtú, piatu... „Laik to môže vnímať ako závislosť, drogu. No neviem, či je to výstižné,“ zamýšľa sa tatér, ktorý sám na tele nosí viacero menších či väčších obrázkov. Žiadny z nich si nerobil sám. „Niežeby sa to nedalo, ale keď tetujem celý deň druhých, už naozaj nemám chuť venovať sa vo voľnom čase sebe. Radšej idem za overeným kamarátom.“

Pomýliť sa? To si tatér nemôže dovoliť. FOTO: Darina Kvetanová

Na patológii ho spoznajú
Najdlhšie na svojom tele nosí Konštantína a Metoda s nápisom In nomine patris, ktorí mu zakrývajú celé brucho až po hrudník. „Keby som nemal iné tetovanie, toto vyjadruje všetko. Je tam múdrosť, obetavosť, odkaz na Boha aj na otca. Sú to patróni Európy a Slovenska, svätci. Som kresťan a zaujímam sa o históriu. Najviac ma fascinuje obdobie Veľkej Moravy.“
Chrbát mu pokrýva da Vinciho Vitruviov muž. Vnútornú stranu predlaktí zdobia kresby anjelov od jeho dcéry, pod kľúčnymi kosťami má znaky alfa a omega, rytinu mamuta aj tetovanie moravianskej venuše, ktoré vyjadruje, aké ženy sa mu páčia. Na krížoch má rastlinu betlehemská hviezda, nohy mu zdobí autogram Karla Kryla, švajčiarsky nožík aj dva ambigramy – nápisy, ktoré sa dajú čítať odpredu aj odzadu. A to zďaleka nie je všetko. „Mám rád veci, ktoré ľudí charakterizujú a dávajú zmysel. Keď raz bude moje telo ležať na patológii, každý bude vedieť, čo som bol za človeka,“ vysvetľuje. Hoci jeho kérky sa líšia vzhľadom a každá vyjadruje niečo iné, musí byť medzi nimi súvislosť. „My tatéri hovoríme: Bordel na koži, bodrel v hlave.“ Môj návrh tetovania so symbolom znamenia Kozorožca a basovým kľúčom ho neprekvapí. Znamenia si ľudia nechávajú urobiť často, pretože sa nemenia a budú ich vystihovať vždy. Návrh, ktorý som mu dala, je len hrubý, treba ho prekresliť. „Urobíme taký 3D-efekt, ako by ste to mali vyryté v koži. Čo vy na to?“ Nenamietam.
Počas kreslenia mi Robo Forman prezradí čo-to o sebe. Je priekopníkom tetovania nielen v Trnave, ale aj na celom západnom Slovensku. Vyučený vinár sa s ním prvýkrát stretol na vojne. „Keď som odchádzal, nevedel som nič. Rok a pol po návrate z vojny som začal podnikať.“ Hoci občas má vraj chuť všetko vyhodiť cez okno, nevie si predstaviť, že by robil niečo iné. Tetovanie je pre neho všetkým. Samozrejme, okrem dvoch dcér – šestnásťročnej Alexandry a jedenásťročnej Šarloty. Netají sa tým, že by bol rád, keby v jeho práci pokračovali, i keď zatiaľ to tak nevyzerá.

Vyzerá to drasticky, no je to omnoho príjemnejšie ako návšteva u zubára. Foto: Michal Hlavatovič

Hoci nemá výtvarné vzdelanie, kresliť vie. FOTO: Michal Hlavatovič

Letia anjeli
Tetovanie je ako materské znamienko – môže byť sexi, ale aj ohyzdné. Záleží na tom, kde ho máte a ako vyzerá. Je to síce na celý život, ale vždy sa s ním dá niečo urobiť, ak sa vám prestane páčiť – dokresliť, vyfarbiť, zakomponovať do úplne nového obrazca.
Aké kérky idú najviac? Otázka, na ktorú sa už vraj dnes nedá jednoznačne odpovedať. Skôr ako ružičky a prepichnuté srdcia nosia ľudia vlastné originálne návrhy, často ide o zložité obrazce a motívy. Alebo majú len predstavu v hlave, na základe ktorej im v štúdiu za poplatok vytvoria návrh. Niektoré sú hotové umelecké diela. Návrh dostane klient domov, aby mal istotu, že ho nikto iný nebude môcť použiť a že má na svojom tele originál. No isté módne trendy vraj existujú. „Teraz veľmi letia anjeli. Diabli? Tí idú stále. A ešte sú moderné mená detí. Odkedy s tým ako prvý prišiel David Beckham. Ľudia sa radi opakujú po iných.“ V tetovaní vraj neexistuje gýč, všetko závisí od okolností, kontextu a samotného človeka. Čo by nikdy netetoval? „Nemám rád rôzne nechutné príšery a iné škaredé veci. Ale keď sa chcem uživiť, robím aj tie. Akurát neonacistickým symbolom sa vyhýbam.“ Zaujímavejšie ako obrázky sú miesta, ktoré si ľudia nechávajú ozdobiť. Ťažko nájsť také, ktoré by si ešte svojou ihlou nevzal do parády. Najlepšie to vraj chytá do podpazušia. Prsia sú bežnou záležitosťou, istému típkovi vraj tetoval celý penis aj so žaluďom a jednej dievčine ťahal kérku z podbruška až úplne dolu... „Koža je koža,“ smeje sa tatér, z ktorého mám pocit, že sa vie povzniesť nad každú šialenosť.

Kolegyňa Táňa si nechala ozdobiť členok. FOTO: Darina Kvetanová

Lepšie ako u zubára
„A nechcete to radšej na nohu? Keď si dáte nohavice, nebude to vidieť, a keď to budete chcieť ukázať, dáte si sukňu,“ navrhol mi, keď som mu povedala, že kérku chcem na pravú lopatku. Vzápätí však dodal, že sa nemám nechať nikým ovplyvniť, ak som pre niečo rozhodnutá. Ani on ako tatér nikdy nikomu neradí, len občas povie svoj názor. Vraj nevýhodou miesta, ktoré som si vybrala, je, že sa nedá príliš pokračovať. Ale ja nechcem pokračovať, tvrdím rezolútne. No on sa iba zasmeje. To vraj počúva často. A aj tak sa väčšina ľudí vráti.
Načrtnutý návrh prekreslený na kopíráku mi odtlačí na dané miesto, aby som sa mohla v zrkadle pozrieť, ako to vyzerá. Potom si pripraví nástroje a môžeme ísť na to. Na pripravenú lavicu si líham s obavami, väčšími ako u zubára. Tep sa mi zrýchľuje a začína mi byť nevoľno. Ak by som zutekala alebo zamdlela, nebola by som vraj prvá. Tak to upokojilo! Ešte horšie mi je, keď mi priblíži podstatu tetovania. Farbivo sa vpichuje do hlbších vrstiev kože pomocou vysokofrekvenčného elektromagnetického alebo motorového strojčeka. Ihla namočená do farbiva vytvorí ranu a dostane do nej farbu skôr, ako sa stihne zavrieť. Strojček nebezpečne vrčí, no keď sa ihla dotkne mojej kože, bolí to menej, ako som čakala. Vlastne, chvíľami to len mierne škrabká a ja si užívam, že môžem hodinu len tak ležať a nič nerobiť. Ani sa nenazdám a je to hotové. Pre Roba to bola malina, veď raz vraj tetoval devätnásť hodín vkuse. Vyfarbenú ranu natrie vazelínou a prelepí fóliou. Kým sa mi vytvorí chrasta, mám si to pravidelne natierať Panthenolom. Čerstvé tetovanie vyzerá dosť odpudivo, okolo je podliatina a rozmazaná farba. Až keď sa zahojí, bude vyzerať podľa mojich predstáv. Už sa na to teším.