Puko a oščipkári hokej hráli

BLOG - Dzetko Krúpik | 31.5.2011, 00.00, prispievatelia

A máme to za sebu! Naší hokejisti skončili daleko na zatku, odborníci čúleky móžu špekuluvat, gdo je temu vinuvatý. Som zvedavý, jesliva konečne négdo poví, dze je ten pes zakopaný. Vedla mojého je to zaseky v penázoch a ludoch, kerí s nima baštrngujú. F každém športe je to u nás jednaké, ale podme sa kuknut do hokeja, ket som už o nem začal.

Egzistujú športové trídy a školy, dze sa majú sústredzit talenti, s kerých by móhli vyróst další Demitra, Višňovský, Chára, Hossa... Ráda bych vidzel, jak sa robí výberové konání do takéj hokejovéj trídy. Vedla mojého asi tak, jako každé, dze ide o penáze: Ked má foter dobre napakuvanú buksu a odevre hu ve správnej chvíli na správnem míste, tak ten jehóv fafrnek sa v momente stane hokejovým talentom. Eščeže je kopa ludzí, kerí hledajú talenty jak onehdá na zamrznutých rybníkoch, potokoch aj uduzneném snahu na ceste. Pamatám, že ve škole zme každú zimu nalívali lad na školském dvóre a nikeho netanguvalo, čo koštuje kubík vody. A víte, kolko eurí neskáj koštuje taký hokejový výstroj malého talentuvaného hokejistu? Pomály jako mój mesačný dóchodek. Navác ani to počasí nám nepraje. V zime chvílu mrzne, chvílu né, tak dze sa majú dzecká učit bruslit a rozvíjat svój talent? Chodzit každý den na zimák, to sú též porádné penáze.
Bez talentu, bez tvrdého tréningu neni majstrofstvo, povedal kerýsi hokejový tréner. Určite mal prafdu. Nigdo ma nepresvečí, že my Slováci nemáme na hokej talent! Plyne to už z naších tradícijí. Zeberme si takú valašku, kerá je klasickým atribútom Slovákof, jako pre pápeža jehová barla. Tak to aspon prezentujú naše folklórne súbory ve svete. Akurát ten uhel mezi čepelú a poriskom je u hokejky vačí. Ale ket si kuknete hokejový zápas nékerých mančaftóf, tak to využicí športového vercajchu je jednaké. Aspon vidzet, dze sú korene našého slovenského hokejového talentu.
Strašne dávno som dzesik v nejakých regionálnych novinách čítal, že Juro Jánošík mal ze svojú Aničku nemanželské dzíta ménom Puko. Ket s Pukom začla plískat puberta, tak sa v nem ozvala krv jehového fotra a tahalo ho ícit zbíjat. Anička bola energická žena, tak vyšikuvala synátora za učna g majstrovi, kerý robil oščípky, aby sa realizuval ináčej, než bohatým brat a chudobným rozdávat. Mala s tým svoje skúsenosci a nescela, aby syn dopadól jak jehóv tatko. U oščipkára bolo takých učnóv vác, a jak majster vytáhol z koliby paty, začli nahánat oščípky z valaškáma po dláške. Z teho vidzet, že my Slováci máme hokej nélen zakóduvaný v génoch, ale zme ho aj vymysleli. Horší len, že už zme ho pomály aj zabudli.

Váš dzetko Krúpik