Zahaľujú ich mýty a hlina

RELAX - Reportáže | 4.1.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

O podzemných chodbách sa toho narozprávalo veľa. Veď prečo aj nie. Sú tajomné, tradujú sa o nich legendy a tisíce zaručene pravdivých historiek. Predstava, že sa niekedy mohli ľudia iba tak, naozaj „neviditeľne“, ukrývať pred svetom, a dokonca sa cez tieto chodby dostať na úplne iné miesto, je stále vzrušujúca.

V ľadovni. Za zamurovanou stenou vraj chodba pokračuje. Foto: Michal Hlavatovič

Odolali by ste možnosti vojsť do pivnice niekde pri Čachtickom hrade a potom sa podzemím presunúť o niekoľko kilometrov ďalej? My nie. Naberáme odvahu, odhadzujeme strach a ideme na to.
Lezieme do pivnice vedľa kostola v Čachticiach. Zrejme sem pravidelne niekto chodí kopať a niečo hľadať, pretože za kamenným múrom je už prekopaný vysoký tunel. Cítime sa tak trochu ako lovci pokladov. Hneď na začiatku tunela je prerazená vetracia šachta pre prísun vzduchu. Presne taká, aké si v minulosti hĺbili ľudia z pivníc domov. Bez nej by sa po čase v podzemných priestoroch zadusili. Vlezieme do tunela, no po niekoľkých metroch nás na jeho konci čaká ďalší múr z tehál. Kto si dal prácu zahádzať všetko hlinou? Zrazu počujeme zvláštne klopanie. Ťukanie sa neustále opakuje. Akoby niekto začul naše hlasy a z druhej strany steny sa dobíjal k nám. „Padáme!“ zareve vystrašený fotograf Mišo. Narýchlo balíme veci a bežíme von. Až o čosi neskôr od ľudí zistíme, že pivnica v mieste, kde sme fotili, pokračovala kedysi smerom k rodinným domom. Miestni Rómovia nám dokonca tvrdia, že viedla až na hrad. „Jedna šla odtiaľto, druhá zo starej
kúrie,“ vysvetľujú. Okamžite nás tam zavedú a ukazujú zasypané vchody do pivníc. Niekoľko z nich sa však ešte zachovalo. Po rozpadnutých schodoch lezieme dnu. Na stenách visia biele plesnivé pavúky. Niekoľko chodieb náhle končí tehlami. Len v jednej z nich niekto začal vŕtať do hliny. Pod nohami cítime miernu priehlbinu. Zasypanú úzku jamu. Chodby si ľudia dômyselne poprepájali akýmisi líščími norami. Bola to diera, cez ktorú jednoducho prekĺzli do ďalšej chodby.

Po tom, čo fotograf Mišo počul záhadné zvuky, schmatol fotoaparát aj so statívom a bežal z pivnice von. Foto: Rasťo Piovarči

Sú to len rozprávky
Donedávna si ľudia mysleli, že z Vrbového do Čachtíc viedla jedna súvislá chodba. Teraz však vysvitlo, že ich bolo viac kratších, ale navzájom prepojených.
Na tmavú miestnosť nestačia ani naše baterky, navyše, biele pavúky nevyzerajú v tom slabom svetle príliš vábivo. Odchádzame. Časť miestnych je však naozaj stále presvedčená, že žijú nad tajnými chodbami vedúcimi až na hrad, cez ktoré sa kedysi prevážala aj slávna Alžbeta Báthoryová. Vraj ju trýznilo svedomie pre zavraždené dievčatá, v ktorých krvi sa kúpala, a tak sa ukrývala pred svetom.
Iní si však o tom myslia svoje. „Sú to len rozprávky. Pivnice tu sú veľmi staré, ale slúžili na uskladnenie vína,“ komentuje naše otázky o záhadnom podzemí Čachtičan Milan. No i tak nad chodbami visí niečo, čo ich robí tajomnými. Ľudia o nich narozprávali množstvo príbehov. Vo Vrbovom vraj bolo takýchto chodieb niekoľko. Jedna z nich mala viesť až pod kaplnku v neďalekých Krakovanoch. Iná zase ústila pri Morovej kaplnke za mestom.

Zo starého čachtického kostola kedysi vraj tiež viedla tajná chodba. Foto: Rasťo Piovarči

Chodba za starým mlynom?
Na poli pri Vrbovom sa po vytrvalých dažďoch pred dvoma mesiacmi prepadla zemina a ostala tam diera. Zrejme tu v minulosti bola dlhá pivnica alebo vchod do únikovej chodby. Dokonca sa objavilo tvrdenie, že ide o súčasť tunela spájajúceho čachtický hrad s Vrbovým. Neďaleko stál kedysi mlyn, po ktorom dnes už neostalo takmer ani stopy. Čosi zo základov sa dá nájsť v potoku. Tento objekt je zaznamenaný na starých mapách. „Z Vrbového až do Čachtíc šla jedna vetva podzemných chodieb. Väčšina z nich je dnes zapadaná hlinou. Máme ale dôkazy, že existovali a v stredoveku ich ľudia aj využívali," dozvedáme sa od Rastislava Jandu z mineralogického klubu.

Vchod do Častkovskej pivnice. Kedysi tu bývala ľadovňa, kde skladovali gazdovia mäso. Foto: Michal Hlavatovič
 

Ochranu pred nebezpečím hľadali ľudia v minulosti aj pod zemou. Únikové chodby či tajné skrýše si vykopali hlboko v ílovitej zemi. Pod domami tak mali aj niekoľko pivníc nad sebou. V tej najhlbšej bola pitná voda. To im umožnilo prečkať čas, kým skončí pustošenie vojsk. Aspoň tak to hovoria legendy.
Územie medzi Vrbovým a Čachticami je popretkávané dlhými pivnicami a chodbami. Odnepamäti sa povráva, že v minulosti boli tieto dve lokality prepojené. Pre niekoho možno výmysly, pre iných zase niečo neodolateľne lákavé.
Členovia Mineralogického klubu sa už niekoľko rokov snažia dokázať, že spojenie naozaj existovalo. Vytvorili mapu, kde sú takéto chodby zakreslené. Nedávno v lese nad Čachticami našli labyrint chodieb a priamo z múrov hradu zase kanalizačné výpuste. „Zaujímavosťou je, že sa dá cez ne v mierne skrčenej polohe celkom pohodlne prejsť. Mohli slúžiť v prípade nebezpečenstva ako cesta záchrany,“ hovorí amatérsky archeológ Miroslav Borko z Mineralogického klubu Čachtice. Tajná chodba sa vraj nachádza priamo pod sutinami, ktoré sú v bývalej hradnej veži. Ešte v štyridsiatych rokoch minulého storočia do jej vchodu liezli čachtickí chlapci. Pod dedinou to zase vyzerá ako syr ementál. Samá diera. Niekde pod ňou sú labyrinty chodieb, v ktorých sa dá podľa domácich veľmi ľahko zablúdiť. Deti sa sem chodili tajne hrávať, a preto množstvo takýchto nebezpečných pivníc ľudia zasypali.

V jednej z pivníc sme našli kostru zatúlanej mačky. Foto: Rasťo Piovarči

Aká je pravda?
Pivnice si vykopali ešte v stredoveku miestni vinári. Pre kvalitné víno potrebovali hlboké priestory na uskladnenie. Pivnice neustále predlžovali, niektoré z nich sa tiahli až tristo metrov pod zemou. Už vtedy začali vznikať legendy o tajných chodbách, ktorými sa preháňa panstvo na koňoch. Keď v devätnástom storočí vinárom v kraji zničila všetku révu choroba, zanikli s vinohradníctvom aj pivnice. Jednoducho nebolo v nich čo uskladniť. Postupne sa na ne zabúdalo, z času na čas ich niekto objavil a obohatil nejakým príbehom. Aj preto historici a archeológovia tajné chodby väčšinou považujú za výmysel ľudskej fantázie. A tak na záver našej prechádzky neznámymi chodbami zavítame do Častkoviec. Hneď vedľa starého kaštieľa je pneumatikami a iným neporiadkom zahádzaný vchod do bývalej ľadovne. Gazdovia tu cez leto skladovali mäso. Ešte v zime sem navláčili kusy ľadu, ktorý udržoval počas horúčav v pivnici nízku teplotu. V stene oproti vchodu niekto ryje do hliny. Vidno aj niekoľko stôp po sondách.
Pamätníci hovoria, že v tejto pivnici sa skrývali pred nacistami miestni Židia. Ešte predtým vraj slúžila ako jedna z možností poslednej záchrany pri napadnutí kaštieľa. Prejdeme jednou z najdlhších chodieb, no po niekoľkých metroch, rovnako ako ostatné, končí múrom. Či za ním niečo je, sa zatiaľ nikomu nepodarilo odhaliť.