S raketou na malom kurte

ŠPORT - Ostatné športy | 6.6.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Čoraz častejšie prepadajú ľudia vášni nazvanej squash. Tento šport je dostupný pre každého bez ohľadu na vek a pohlavie. No pokiaľ sa mu človek chce venovať na vrcholovej úrovni, nestačí len prísť na kurt a zahrať si. Niečo o tom vie aj tréner Šport Centra Pohoda v Trnave a zároveň reprezentačný tréner slovenských juniorov Patrik Varga.

V Kolíne nad Rýnom na majstrovstvách sveta hráčov nad 35 rokov skončil na 9. - 16. mieste. Foto: archív Patrika Vargu

 

reklama

Bývalý tenista, vášnivý cestovateľ a fotograf vychoval v ťažkých podmienkach už aj medailistov z majstrovstiev Slovenska.

Na začiatok sa vnucuje absolútne všeobecná otázka, akú úroveň má squash v Trnave?
- Asi ako v mnohých iných športoch, aj squash sa v kategórii mládež borí s problémami malej základne. Športové aktivity upadli na úkor počítačových záľub. A tak nízky počet hráčov v tomto športe ešte viac poklesol. A to myslím celoplošne, nielen v Trnave. Horšie je to v ženských kategóriách. V porovnaní s ostatnými štátmi strednej Európy patríme k slabším hráčom. Existuje päť súťažných kategórií. Do 11, 13, 15, 17 a 19 rokov tak pre chlapcov, ako aj dievčatá. Nad 19 rokov je už kategória dospelých. Ale tak ako som už načrtol, ženy na Slovensku v súčasnosti nemajú samostatnú ligu ako muži.

Kedy vôbec prenikol squash na Slovensko?
- Bolo to po revolúcii v 90. rokoch. Prvé kurty vznikli v Bratislave a Košiciach. V Trnave funguje dvanásť rokov. Najskôr na Hlinách, neskôr sa presunulo do Šport centra pohoda. No k dispozícii máme len tri kurty, čo je skutočne málo na to, aby squash v Trnave výraznejšie napredoval.

reklama

Tie tri kurty slúžia širokej verejnosti aj registrovaným hráčom, ktorí hrávajú turnaje?
- Presne tak. Všetkým slúžia rovnako. V súťažnom období je tento počet kurtov nízky, v lete sú zas voľné

Aké obdobie sa dá považovať za hlavnú sezónu?
- V podstate od jesene na jar. Posledné turnaje, ktoré sme absolvovali, boli na konci mája. Zväčša sa začína turnajom Slovak Junior Open a končí majstrovstvami Slovenska. Každý mesiac sa koná jeden turnaj na Slovensku, inak chodievame za hranice. Deťom sa musia venovať aj rodičia. Vodiť ich na tréningy a turnaje a, samozrejme financovať ich. Slovenská squashová asociácia (SSQA) poskytuje výhody hráčom, ktorí reprezentujú Slovensko na zahraničných turnajoch.

A čo robia squashisti v lete?
- V júli deti odpočívajú a regenerujú. V auguste sa začínajú prvé sústredenia pre hráčov a nábory nových záujemcov. Sú to väčšinou niekoľkodňové tréningové kempy, kde sa deťom venujú viacerí tréneri a inštruktori.

Odkiaľ prišli squashisti? Sú to bývalí tenisti? Alebo máte v klube aj čistokrvných hráčov squashu?
- Niektorí sú skutočne bývalými tenistami. Iní sa venovali bedmintonu. Našťastie, už sme vychovali aj prvú generáciu squashistov. Čiže hráčov, ktorí sa venovali výhradne tomuto športu približne od šiestich rokov. Opäť hovorím o celoslovenskej generácii, nielen o trnavskej.

Dá sa vôbec pri takejto nízkej konkurencii výkonnostne rásť? Je nejaký únik z tejto, možno, patovej situácie? Má význam venovať sa squashu a dávať doň vlastné peniaze?

- V Česku majú juniori veľmi vysokú úroveň. Sú špičkou v Európe aj vďaka tomu, že takmer v každom meste majú kvantá kurtov, ktoré nám tak chýbajú. Preto tam chodíme hrávať mnohé turnaje. Medzi konkurenciu zloženú aj z tridsiatich alebo štyridsiatich hráčov. Každý hráč, ktorý chce napredovať, by mal hrávať české turnaje. Je to najbližšie a nie je to zas až také finančne náročné.

Za váš klub preteká šikovná Kristína Šmičková, ktorá sa dokáže presadiť aj na medzinárodnej úrovni...
- Máme až štyroch hráčov, ktorí majú solídnu úroveň. V kategórii do 17 rokov je to slovenská dvojka Jakub Jakabšic. Kristína bola prvá v kategórii do 13 aj 15 rokov. Karin Velická obsadila tretie miesto v oboch kategóriách na majstrovstvách Slovenska. V strede poľa sa ešte pohybuje Maťo Siska.

Prečo by podľa vás mali deti začať hrať squash?
- Konkurencia tu nie je taká veľká ako napríklad pri tenise. Na úspech sa tu čaká kratšie. A to môže byť motivácia na ďalšie turnaje. Keď je niekto len trošku šikovný a húževnatý, za rok môže byť v reprezentácii.

V poslednom období je menší záujem detí o šport. Nie je to škoda?
- Je, ale čo s tým spravíme? Ja by som bol rád, keby prišlo dvadsať nových šikovných detí. Ale dnes nikto nestojí len tak za dverami. A to nie len pri tomto športe.

Čím to teda je, že spomínaní trnavskí hráči sú lepší ako ostatní?
- Tým, že pochopili, že okrem tréningov na kurte musia mať aj kondičnú prípravu a regeneráciu. To už je príprava špičkového športovca všeobecne, nielen pri squashi. Juniori sa zúčastňujú na technických tréningoch dva- až trikrát v týždni venujú kondičnje príprave. Ich výkonnosť tak stúpa omnoho rýchlejšie a dokážu sa presadiť už aj na medzinárodných turnajoch. Šmičková vďaka tomu získala striebornú medailu vo Viedni a Velická v Prahe.

Rád cestuje a v lete strávi v Trnave vždy len pár dní. Na skútri spoznával krásy gréckeho ostrova Korfu. Foto: archív Patrika Varga

Pri pohľade na veľkosť kurtov vyznieva ako paradox fakt, že treba mať kondíciu. Je naozaj až taká potrebná? Veď hráč sa tu nenaháňa niekoľko metrov za loptičkou ako pri tenise.
- Squash je zameraný na vytrvalosť v rýchlosti. Pri squashi je tento faktor trikrát výraznejší ako v tenise. Hráč nemusí byť silny, ale vytrvalý a mať poriadny švih. Ako som spomínal, veľmi dôležitá je kondícia. Pretože hráč môže byť dobrý v hre, ale pokiaľ ju kondične zvláda len na dva sety, prichádza problém. V treťom sete pri nedostatku kondície dochádza k chybám, k slabším reakciám k spomaleniu rýchlosti. Kondícia je minimálne tak dôležitá ako technika.

V civilnom živote ste učiteľom na základnej škole. Dá sa v tejto profesii nájsť talent medzi vlastnými žiakmi?
- Dosť ťažko. V minulosti to bolo tak, že ste dostali dvadsať detí, s ktorými sa dalo pracovať, a mali ste si z nich vybrať troch najlepších. Dnes sa už pracuje len s tým, čo príde. Často sa stáva, že tí, čo majú na šport peniaze, nemajú až taký talent. A naopak, talentované deti nemajú peniaze na to, aby športovali, aby sa šport udržal. Robí sa s deťmi, do ktorých sú ochotní rodičia investovať svoj čas a trochu peňazí. Ale veľa vecí sa dá vydrieť. Nestačí mať len talent, keď je človek lenivý a nerozvíja ho.

Znamená to, že squash je šport náročný na peniaze?
Každý šport je náročný na peniaze. Na Slovensku sa squashom nedá zarábať. Športujeme pre radosť a pre zdravý životný štýl. Deti si môžu zlepšovať svoju fyzickú kondíciu, získavajú nové zručnosti a návyky, vytvárajú si nové kamarátstva, cestuju a spoznávaju iné zaujímavé krajiny. Napriek predsudkom, ktoré niektorí ľudia majú, musíme dať do povedomia, že squash nie je vôbec cenovo nákladnejší ako tenis, či iné športy a hrať ho môže skutočne každý.

Kto je Patrik Varga
Narodil sa 8.1.1971 v Nitre, ale od malička žije v Trnave. Vyučuje na Základnej škole v Hrnčiarovciach nad Parnou. Je držiteľom najvyššej trénerskej triedy squashu na Slovensku, ktorú vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. V Belehrade nedávno získal druhú európsku trénerskú triedu. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Nitre, odbor učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl. Je trojnásobným majstrom Slovenska v squashi v kategórii 35+. Druhý rok je reprezentačným trénerom slovenských juniorov.

Ako vyštudovaný učiteľ nemá v komunikácii s deťmi žiadne problem. Foto: archív Patrika Vargau