Lieh tu tečie potokom

RELAX - Reportáže | 4.1.2011, 00.00, Rastislav Piovarči

Poriadny grog má byť horúci a musí mať správny pomer čaju a rumu. Tak akurát, inak nezohreje a zima vás bude triasť aj naďalej. Alebo vodka v pomarančovom džúse. Aby počas letných večerov osviežila, nesmie jej byť veľa ani málo.

Zásobníky liehu s upozornením na nebezpečenstvo výbuchu. Foto: Michal Hlavatovič

Bez kvalitného liehu by však nič z toho v pohároch nebolo. Bláznivé chute zo šejkrov barmanov by tak zívali nudou. V Slovenských liehovaroch a likérkach v Leopoldove ročne vyrobia desať miliónov litrov potravinárskeho liehu. Z toho dokážu domáci producenti vyrobiť až dvadsaťpäť miliónov litrov liehovín. Len malé percento si pre seba berie farmaceutický priemysel. Spoločnosť v nasledujúcom roku oslavuje sté výročie založenia.

Tvrdý boj bez chuti
Lieh nemá žiadnu chuť po surovine, z ktorej sa získava. Kedysi ho v leopoldovskom liehovare vyrábali z melasy, dnes ho destilujú už iba z obilnín. Technológia sa však neustále zdokonaľuje a kvalita rastie. Po našom vstupe do Európskej únie sa pre výrobcov liehu začal tvrdý boj. Aby obstáli v konkurencii, musia byť najlepší. Uzatvárajú sa exkluzívne zmluvy, hľadajú spôsoby, ako výrobu zrýchliť a zdokonaliť.

Tu sa spracováva rozdrvená kukurica. Foto: Michal Hlavatovič

Leopoldovská likérka má takúto úzku spoluprácu s likérkou v Liptovskom Mikuláši. Vyrábajú tam z liehu vodku aj rum, podobne ako kedysi v Leopoldove. Vlastne St. Nicolaus je akýmsi pokračovateľom leopoldovskej tradície.
Pred koncom roka dopyt vždy narastie. Či to spôsobujú sviatky, však liehovarníci s istotou povedať nevedia. Výroba totiž ide počas celého roka dvadsaťštyri hodín denne naplno. „Lieh dodávame nielen na Slovensko, ale tiež do Rakúska aj Maďarska. Tlak zahraničných dodávateľov na kvalitu liehu je ale obrovský,“ hovorí výrobno-technický riaditeľ spoločnosti Slovenské liehovary a likérky Jozef Kamas. Každý výrobca udržiava neustále kontakty s výskumníkmi, ktorí hľadajú a vylepšujú technológie. Aj do leopoldovského liehovaru nainštalovali najmodernejší destilačný prístroj. Meria štyridsať metrov, ale to, ako funguje, ostáva pre bežného človeka tajomstvom. Z obáv pred konkurenciou.

Ako na to?
Na výrobu leopoldovského liehu treba kukuricu. Vychádzame z administratívnej budovy a okolo nás prechádza kamión naložený kukuricou. Sú dni, keď ich do areálu vojde za dopoludnie aj dvadsať. Všetok obsah vysype do zbernej jamy, odkiaľ sa kukuričné zrná prepravia do obrovského mlyna, aby sa rozdrvili. Stojíme v hluku a načúvame, ako sa krútia kolesá mlyna.

Pri čerpaní liehu do cisterien musí asistovať colná správa. Foto: Michal Hlavatovič

Celá zmes sa potom vo veľkej nádobe zmiešava s vodou a začína sa proces nazývaný hydrolýza. „Znamená to, že kukuričný škrob rozkladáme na jednoduché cukry. Trvá to asi štyri hodiny, a potom všetko tečie potrubím na fermentáciu,“ vysvetľuje vedúci divízie alko Rastislav Šiška. V obrovských kadiach takto spracovaná zmes postupne kvasí. Otvárame poklop šesťdesiattisíclitrovej nádoby. Okamžite nás takmer zrazí k zemi typická vôňa a oxid uhličitý. Vedúci Šiška nás upokojuje, že škodlivé to síce nie je, ale človeka tie pary poriadne ovalia. Kvas sme cítili ešte večer a zvyšok dňa sme boli neuveriteľne ospalí. Možno za to mohol naozaj ten oxid. Na chvíľku sme si vydýchli v operačnom stredisku. „Celý proces kvasenia sleduje operátor na počítači. Ak dôjde k nejakej chybe, alebo treba niečo doplniť, vie okamžite zakročiť,“ hovorí vedúci. Hneď vedľa sa nachádza malé laboratórium. To, čo sa vo vedľajšej hale robí vo veľkom, sa tu odohráva v malých skúmavkách. Kontrolujú tu použité suroviny, ale aj výsledok celého procesu.

Pri zdroji
Presúvame sa do najdôležitejšej súčasti celého areálu. V budove s destilačnými kolónami je hlučno. Neustále niečo buble, všade je množstvo potrubí. Kto si spomenie na seriál MASH, tak niečo podobné mali dvaja figliarski doktori vo svojom stane. Len v oveľa menšom a jednoduchšom vyhotovení. Základný princíp výroby alkoholu však ostáva stále rovnaký. „Pary vzniknuté viacnásobnou destiláciou sa musia zraziť, a tým vzniká surový lieh. Ten potom ďalej prečisťujeme a zbavujeme nežiaducich látok, aby nemal žiadnu príchuť,“ vysvetľuje.

V laboratóriu prebieha celý proces destilácie liehu v malom. Zisťujú kvalitu. Foto: Michal Hlavatovič

Kedysi na ochladzovanie pri destilácii využívali vodu z neďalekého bagroviska. Už koncom osemdesiatych rokov ju však nahradili dômyselným ochladzovacím systémom. „Dnes by to už ani inak nešlo. Vodu z jazera by sme museli filtrovať, aby nezaniesla prístroje,“ hovorí riaditeľ Kamas. A kdesi tu sa začína aj rozdiel medzi veľkovýrobcami a bežnými pestovateľskými pálenicami. Pretože tam ide v prvom rade o zachovanie pôvodnej chuti po ovocí. V Leopoldove, naopak, príchute odstraňujú, aby bol lieh čo najjemnejší a najlahodnejší. Takýto rafinovaný lieh potom putuje do špeciálnych zásobníkov, odkiaľ sa prečerpáva do cisterien a odváža zákazníkom. Pri každej expedícii musí asistovať colná správa. Až potom môže kamión areál Liehovarov a likérok opustiť. Dnes sú ceny liehu veľmi rozkolísané, nikto vraj nevie s určitosťou povedať, akým smerom pôjde vývoj. Vplyv na to má dovoz liehu z Brazílie a Pakistanu, ale najmä vývoj ceny kukurice i silné prepojenie európskych trhov. Ceny sa tak môžu počas roka zdvihnúť až o sto percent.