Blog Šoková terapia: Sú ako rodina

BLOG - Šoková terapia | 2.6.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Nezáleží na tom, či máte rodinu v meste, v ktorom žijete alebo vzdialenú desiatky kilometrov. Vždy potrebujete okolo seba ľudí, o ktorých sa môžete oprieť. Ja môžem priam s hrdosťou prehlásiť, že ich mám. Ako partia spolu fungujeme už desať rokov. Spojila nás vysoká škola, potom aj spoločné zamestnanie v lokálnom rádiu. Aj keď sme sa neskôr rozpŕchli do iných médií, sme v neustálom kontakte.

Pojem partia si každý môže vysvetliť po svojom. Pre niekoho to je skupina ľudí, s ktorou vybehne na pivo alebo sa niekam raz za čas zabaviť. Pre iného je to spoločnosť ľudí na úrovni rodiny. U mňa platí to druhé. V tej mojej partii sa dokonale poznáme, tajomstvá takmer neexistujú, môžeme si zo seba uťahovať spôsobom, ktorý ide pod kožu, ale neurazí. Prednedávnom sme opäť spolu trávili víkend na dome jedného manželského páru. Máme u nich už zarezervované poháre s vlastnými výstižnými menovkami. Akurát ja som zistila, že ten môj chýba. Tak som požiadala o výrobu nového. Kamarát mi vraví: „A čo tam chceš mať? Arbitro alebo Rasťo?“ Narážal pri tom na mojich posledných (a jediných) dvoch partnerov. A druhý kamarát hneď pohotovo po trnavsky: „Alebo Nykdo?“ V partii som známa tým, že som väčšinou single. Ale toto sú presne tie situácie, keď vyprskneme smiechom. Ďalšie salvy prichádzajú, keď sa niekto spoločensky unaví a stane sa terčom zábavy. Vznikajú komické fotografie a usvedčujúce videá, aby nikto nemohol povedať: „Čo si nepamätám, to nebolo.“ O tom, ako je niekto v stave kómy prenášaný na koberci sú fyzické dôkazy, nie len legendy. Na rad tak prichádza defibrilácia okorenená skvelými poznámkami.
No partia nie je len o zábave. Je aj o vážnych veciach. O ponúknutom ramene v čase smútku. O možnosti stráviť večer s niekým, keď doma nikto nečaká. O nezištnom podaní ruky, keď niečo nevyjde. Partiu tvoria ľudia, ktorí vás nesklamú. S ktorými chcete byť aj vtedy, keď nemáte najlepšiu náladu. A oni vám ju zlepšia. Tá moja partia je skvelá. Pokiaľ by som si mala niečo strážiť ako oko v hlave, bude to presne tých desať ľudí, ktorí sú mi ako rodina.