V Chtelnici si výstavou pripomínajú záhadného sochára

AKTUALITY - Región | 26.9.2016, 12.10, prispievatelia

Jozef Ostrovský tvoril na cisárskom dvore v Etiópii i Bulharsku, doma je takmer neznámy.

Chtelnický kaštieľ po rekonštrukcii slúži aj na výstavy. Foto: Pavol Machovič

reklama

Výstavou Dláto Jozefa Ostrovského si v Chtelnici v týchto dňoch pripomínajú svojho rodáka, ktorý tvoril na dvore etiópskeho cisára Haile Selassieho a bulharského cára Borisa III.

Svoje diela na výstavu v chtelnickom kaštieli poskytlo viac ako dvadsať umelcov z celého Slovenska. Je medzi nimi aj Ladislav Tarr, žiak akademického sochára Ostrovského.

Výstavu otvorili v sobotu a potrvá do 22. októbra. Prezentovaných bude aj niekoľko prác Ostrovského. Podľa Vladimíra Lužinského z Klubu regionálneho umenia a histórie v Chtelnici je vo svojom rodisku Ostrovský takmer neznámy, v obci nie sú ani žiadne jeho diela.

reklama

Rôznia sa aj informácie v jeho životopise. Isté je, že sochár Ostrovský bol svetobežník, ktorý v prvej polovici minulého storočia veľa cestoval, po návrate do Československa sa však v umeleckej sfére príliš nepresadil.

Jozef Ostrovský sa narodil v Chtelnici v okrese Piešťany v roku 1905. Od detstva si stružlikal postavičky z dreva, ktorému zostal verný po celý život.

Podľa Ladislava Zrubca, autora jeho životopisu, študoval najskôr v Poľsku, po získaní štipendia pokračoval v štúdiu na Výtvarnej akadémii v Paríži.

Po jej absolvovaní dostal ponuku stať sa dvorným sochárom na etiópskom cisárskom dvore v Addis Abebe. Tam podľa Zrubca tvoril na želanie cisára najčastejšie plastiky jeho žien, ktorých mal panovník údajne 160.

Na cisárskom dvore sa Ostrovský zoznámil s bulharským cárom Borisom III., ktorý ho pozval tvoriť k nemu. Po skončení II. svetovej vojny sa Ostrovský vrátil na Slovensko, kde však ako svetobežník nebol veľmi vítaný.

Zamestnal sa vo Vinárskych závodoch v Štúrove, kde tvoril reliéfy a plastiky s vinohradníckymi motívmi. Zomrel v roku 1991 v Štúrove, kde je aj pochovaný.

Vlani mu tam odhalili pamätnú tabuľu, ktorá pripomína jeho pôsobenie v meste. 

Rezbár Jozef Barta, ktorý sa s Ostrovským tiež niekoľkokrát stretol, vidí jeho kariéru trochu inak.

Podľa neho bol umeleckým stolárom a pracoval pri výrobe nábytku. Aj na cisársky dvor v Addis Abebe sa podľa Bartu dostal pre výrobu nábytku pre panovníka.

SITA