Trnavské rybníky
reklama

Spartakovský majster Brunovský: Rukami mu prešiel aj Mikovič

ŠPORT - Futbal - Spartak | 5.10.2016, 12.45, prispievatelia

Bývalý prvoligista E. Brunovský má doma tri vzácne medaily zo sveta koženej lopty.

Spartakovský majster Brunovský: Rukami mu prešiel aj Mikovič

Trnavský Spartak prednedávnom verejne zablahoželal Emilovi Brunovskému k jeho okrúhlym narodeninám. Prezident klubu Dušan Keketi mu pred duelom so Žilinou odovzdal dres s číslom 80, kapitán andelov Martin Mikovič mu venoval darčekový kôš. Foto: Lukáš Grinaj

Púpavy pri aleji
reklama

 

V prvom majstrovskom kolektíve futbalového Spartaka TAZ, ktorý vykopal v sezóne 1967/68 pre Trnavu nezabudnuteľný titul na trávnikoch československej ligy, bol Emil Brunovský (nar. 4. augusta 1936) druhý najstarší – po Valeriánovi Švecovi.


Čerstvý osemdesiatnik z Trnavy však okrem tejto pocty opatruje vo svojom telovýchovnom archíve ďalšie víťazné medaily zo zelených trávnikov, za primáty v Československom i vo vtedy vysoko cenenom Stredoeurópskom pohári.


Futbalový samorast a všestranný športovec E. Brunovský je rodákom z Kaplny, dediny ležiacej štrnásť kilometrov od Trnavy.

ŠUPA technika
reklama

 

 

Druhú ligu skúsil na Považí

Do výkonnostného futbalu nazrel pomerne neskoro, ako dvadsaťdvaročný. V drese druholigovej Považskej Bystrice sa mu darilo. „Hrali sme vtedy spoločnú moravsko-slovenskú súťaž,“ konkretizoval.


V tíme na Považí bol jeho spoluhráčom aj brankár Emil Katuninec, neskôr dlhoročný správca a domovník trnavského futbalového štadióna.

 

Emil Brunovský (vľavo) počas aktívnej hráčskej kariéry. Foto: Kniha Zlatý vek trnavského futbalu

 


Keď hostia z P. Bystrice uštedrili tamojšiemu Spartaku TAZ na jeho pôde päťgólovú nádielku, prišla pre Brunovského lákavá ponuka zo slovenského Ríma na obmenu oddielovej príslušnosti.


Považskobystričania ho od prestupu odhovárali: „Čo chceš ísť čistiť kopačky trnavským ligistom?“  


Tiež blízkosť rodnej Kaplny však zavážila v Emilovom prípade pri zmene dresu. Neskôr sa ukázalo, že išlo o jeho správny krok.

 

 

Prestup do Trnavy neoľutoval

A tak začiatkom januára 1965, keď Anton Malatinský urobil v hráčskom menoslove viaceré korektúry, pribudol do kádra aj Bruci, ako ho predtým prezývali považskobystrickí spoluhráči.


„Niet najmenších pochýb, že Toni-báči bol dominantnou postavou výrazného napredovania vo futbalovej Trnave,“ spomenul Brunovský pri rozhovore pre portál trnavskyhlas.sk.

 

Emil Brunovský počas nedávnej autogramiády spartakovských majstrov. Foto: Ján Král

 


Spočiatku útočník a postupne obranca na oboch krajoch spartakovského A-mužstva sa v novom kolektíve rýchlo adaptoval.


V pamäti Brunovského zostalo množstvo hlbokých okamihov z obdobia začínajúceho sa futbalového ošiaľu v tomto starobylom kráľovskom meste.


Najmä keď pre Trnavu získali úvodný prvoligový titul v rámci ČSSR. Môj hosť vzápätí vysypal z rukáva nejeden postreh zo zájazdov Spartaka TAZ do Južnej Ameriky či do Afriky.


„Napríklad nikdy nezabudnem na letecké dobrodružstvo v Sudáne, kde nás v púšti prepravovali starou Dakotou,“ usmial sa pri oprašovaní exotických zážitkov z jednej zahraničnej cesty.

 

 

Železné postele aj makové slíže

Majstrovský káder bílích andelov sa pritom formoval v skromných podmienkach. Brunovský oprášil i takúto príhodu:


 „Toni-báči Malatinský nás zobral na sústredenie do Dudiniec. Spávali sme v triedach na železných posteliach. Ani so stravou sa nerobila žiadna veda. Raz sme mali na obed makové slíže. Nikto z hráčov ani necekol.“  


Tiež spartakovci spočiatku vstávali ráno do práce. Až neskôr to Toni-báči zmenil.


„Do materskej fabriky, Trnavských automobilových závodov, som už chodil iba po výplatu. No bolo mi trápne prejsť si po peniaze cez celú prevádzku, kde pracovali moji kamaráti a známi. A tak nám začali posielať výplatu na účet.“

 

Emil Brunovský nezanevrel na aktívne športovanie ani v  dôchodcovskom veku. Osemdesiatiny oslávil 10. septembra v  24. jarmočnej cyklistickej časovke na Malženickej ceste za Trnavou. Foto: Katarína Pašeková

 


Po skončení hráčskej kariéry sa do TAZ-ky, materskej fabriky na Ulici Jozefa Barčovského (teraz Coburgova), vrátil ako riadny zamestnanec.


„Bolo tomu tak až do konca júna 1976. Vtedy ma vedenie patronátnej fabriky presunulo na tajomnícky post v telovýchovnej jednote Spartak,“ pokračoval.


O ďalšie dva roky sa z neho stal správca hlavného futbalového štadióna na Športovej ulici aj ihriska na Kopánke.

 

 

Trénersky vychovával Mikoviča

Brunovský si potom nadlho zahryzol v Spartaku do trénerského chlebíka pri žiackych i dorasteneckých celkoch.


Pod jeho rukami vyrástli viacerí kvalitní hráči. Napríklad Mikovič, súčasný kapitán A-mužstva.


Pre futbal objavil aj Martina Guldana. „Bol to veľmi talentovaný chlapec, no z prvoligových trávnikov sa vytratil priskoro,“ uviedol jeho kouč.


A neskoršia telovýchovná činnosť Emila Brunovského? „Keď kvôli zdravotným problémom som musel zanechať aktívny futbal, zelenú u mňa dostali iné športové aktivity, najmä vytrvalostný beh a cyklistika,“ dodal.


JAROSLAV LIESKOVSKÝ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama