Spartakovský majster Brunovský: Rukami mu prešiel aj Mikovič
ŠPORT - Futbal - Spartak | 5.10.2016, 12.45, prispievatelia
Bývalý prvoligista E. Brunovský má doma tri vzácne medaily zo sveta koženej lopty.
Trnavský Spartak prednedávnom verejne zablahoželal Emilovi Brunovskému k jeho okrúhlym narodeninám. Prezident klubu Dušan Keketi mu pred duelom so Žilinou odovzdal dres s číslom 80, kapitán andelov Martin Mikovič mu venoval darčekový kôš. Foto: Lukáš Grinaj
V prvom majstrovskom kolektíve futbalového Spartaka TAZ, ktorý vykopal v sezóne 1967/68 pre Trnavu nezabudnuteľný titul na trávnikoch československej ligy, bol Emil Brunovský (nar. 4. augusta 1936) druhý najstarší – po Valeriánovi Švecovi.
Čerstvý osemdesiatnik z Trnavy však okrem tejto pocty opatruje vo svojom telovýchovnom archíve ďalšie víťazné medaily zo zelených trávnikov, za primáty v Československom i vo vtedy vysoko cenenom Stredoeurópskom pohári.
Futbalový samorast a všestranný športovec E. Brunovský je rodákom z Kaplny, dediny ležiacej štrnásť kilometrov od Trnavy.
Druhú ligu skúsil na Považí
Do výkonnostného futbalu nazrel pomerne neskoro, ako dvadsaťdvaročný. V drese druholigovej Považskej Bystrice sa mu darilo. „Hrali sme vtedy spoločnú moravsko-slovenskú súťaž,“ konkretizoval.
V tíme na Považí bol jeho spoluhráčom aj brankár Emil Katuninec, neskôr dlhoročný správca a domovník trnavského futbalového štadióna.
Emil Brunovský (vľavo) počas aktívnej hráčskej kariéry. Foto: Kniha Zlatý vek trnavského futbalu
Keď hostia z P. Bystrice uštedrili tamojšiemu Spartaku TAZ na jeho pôde päťgólovú nádielku, prišla pre Brunovského lákavá ponuka zo slovenského Ríma na obmenu oddielovej príslušnosti.
Považskobystričania ho od prestupu odhovárali: „Čo chceš ísť čistiť kopačky trnavským ligistom?“
Tiež blízkosť rodnej Kaplny však zavážila v Emilovom prípade pri zmene dresu. Neskôr sa ukázalo, že išlo o jeho správny krok.
Prestup do Trnavy neoľutoval
A tak začiatkom januára 1965, keď Anton Malatinský urobil v hráčskom menoslove viaceré korektúry, pribudol do kádra aj Bruci, ako ho predtým prezývali považskobystrickí spoluhráči.
„Niet najmenších pochýb, že Toni-báči bol dominantnou postavou výrazného napredovania vo futbalovej Trnave,“ spomenul Brunovský pri rozhovore pre portál trnavskyhlas.sk.
Emil Brunovský počas nedávnej autogramiády spartakovských majstrov. Foto: Ján Král
Spočiatku útočník a postupne obranca na oboch krajoch spartakovského A-mužstva sa v novom kolektíve rýchlo adaptoval.
V pamäti Brunovského zostalo množstvo hlbokých okamihov z obdobia začínajúceho sa futbalového ošiaľu v tomto starobylom kráľovskom meste.
Najmä keď pre Trnavu získali úvodný prvoligový titul v rámci ČSSR. Môj hosť vzápätí vysypal z rukáva nejeden postreh zo zájazdov Spartaka TAZ do Južnej Ameriky či do Afriky.
„Napríklad nikdy nezabudnem na letecké dobrodružstvo v Sudáne, kde nás v púšti prepravovali starou Dakotou,“ usmial sa pri oprašovaní exotických zážitkov z jednej zahraničnej cesty.
Železné postele aj makové slíže
Majstrovský káder bílích andelov sa pritom formoval v skromných podmienkach. Brunovský oprášil i takúto príhodu:
„Toni-báči Malatinský nás zobral na sústredenie do Dudiniec. Spávali sme v triedach na železných posteliach. Ani so stravou sa nerobila žiadna veda. Raz sme mali na obed makové slíže. Nikto z hráčov ani necekol.“
Tiež spartakovci spočiatku vstávali ráno do práce. Až neskôr to Toni-báči zmenil.
„Do materskej fabriky, Trnavských automobilových závodov, som už chodil iba po výplatu. No bolo mi trápne prejsť si po peniaze cez celú prevádzku, kde pracovali moji kamaráti a známi. A tak nám začali posielať výplatu na účet.“
Emil Brunovský nezanevrel na aktívne športovanie ani v dôchodcovskom veku. Osemdesiatiny oslávil 10. septembra v 24. jarmočnej cyklistickej časovke na Malženickej ceste za Trnavou. Foto: Katarína Pašeková
Po skončení hráčskej kariéry sa do TAZ-ky, materskej fabriky na Ulici Jozefa Barčovského (teraz Coburgova), vrátil ako riadny zamestnanec.
„Bolo tomu tak až do konca júna 1976. Vtedy ma vedenie patronátnej fabriky presunulo na tajomnícky post v telovýchovnej jednote Spartak,“ pokračoval.
O ďalšie dva roky sa z neho stal správca hlavného futbalového štadióna na Športovej ulici aj ihriska na Kopánke.
Trénersky vychovával Mikoviča
Brunovský si potom nadlho zahryzol v Spartaku do trénerského chlebíka pri žiackych i dorasteneckých celkoch.
Pod jeho rukami vyrástli viacerí kvalitní hráči. Napríklad Mikovič, súčasný kapitán A-mužstva.
Pre futbal objavil aj Martina Guldana. „Bol to veľmi talentovaný chlapec, no z prvoligových trávnikov sa vytratil priskoro,“ uviedol jeho kouč.
A neskoršia telovýchovná činnosť Emila Brunovského? „Keď kvôli zdravotným problémom som musel zanechať aktívny futbal, zelenú u mňa dostali iné športové aktivity, najmä vytrvalostný beh a cyklistika,“ dodal.
JAROSLAV LIESKOVSKÝ