Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Krásavica umytá raz za tri roky

RELAX - Reportáže | 11.6.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Móda je potvora a treba s ňou držať krok. V minulosti sme boli v našich končinách oproti modernejšiemu svetu riadne pozadu. Niekedy aj sto rokov. Kým na juhu už mali renesanciu, u nás sa ešte nosili stredoveké háby. Sto rokov posun. To by sa už dnes nestalo. Naposledy za socializmu sme boli tak dvadsať, tridsať rokov za západným svetom.

Krásavica umytá raz za tri roky

V osemnástom storočí dotiahli zdobenie k dokonalosti dokonca živými vtákmi na hlavách. K tomu obvod pásu tridsaťpäť až štyridsať centimetrov. Vnútorné orgány trpeli. Naopak, boky rozširovali krinolíny. Najširšie mali vyše dva metre.

reklama

 

Okrem toho tu u nás nemali ľudia také honosné oblečenie ako v Anglicku alebo vo Francúzsku za Ľudovíta XIV. Dnes by sme len pohŕdavo konštatovali: Sedláci.
Návrhárka a realizátorka historických kostýmov Barbora Gemmelová začínala v šermiarskej skupine a popritom šila. Najprv pre chalanov zo skupiny, potom sa pustila aj do výstav a historických módnych prehliadok. „Síce o to nie je masový záujem, ale nejaký predsa len je. Okrem toho, ja ešte len začínam,“ hovorí skromne. „Mám za sebou len zopár prehliadok amatérskych umelcov na niekoľkých podujatiach, plese alebo na zámku Tovačov na Morave.“
Barbora sa chce venovať dobovému oblečeniu aj naďalej a jej snom je robiť kostýmy pre historický film. Už sa nevie dočkať. Všetky šaty, ktoré predstavila aj na hrade Červený Kameň, sú z jej dielne. Historickú módu študovala sama. „Keď idem vyrobiť nejaký dobový kostým, musím vedieť, čo sa v tom čase nosilo. Veľa sa dá vyčítať aj z historických obrazov, ale veľmi dobré knižky napísala Ludmila Kybalová. Odporúčam.“

 

Panovníčka Alžbeta I. si užívala španielsky štýl a postupne si ho pretvárala na svoj vkus. V tom čase ešte ženy tak veľmi nesťahoval živôtik, aj keď prehnaná módna úchylka, že ženský pás by sa mal zmestiť do dvoch mužských rúk, bola za dverami. Prvé deformujúce korzety si obliekali už trojročné dievčatká.

reklama

 

Taliansky štýl rešpektoval prirodzené proporcie tela, aj keď aj tu mali živôtik natesno. Korzet vystužovali veľrybie kostice.


Nevídaný pokrok
Kostýmy je vidieť, mňa však zaujíma aj to, čo nosili ľudia pod nimi. Barborka mi vysvetlila, že väčšinu času chodili ľudia naostro. „Záleží na období. Napríklad základom rokokového kostýmu bol úzky korzet hore a dolu ženy nosili bombarďáky po kolená. To však bola až do devätnásteho storočia neslušná časť odevu. Dovtedy si také niečo mohli dovoliť len športovkyne, práčky alebo tanečnice. Ale napríklad Mária Medicejská nosenie takýchto doplnkov sama iniciovala, čo bol na tú dobu paradox a nevídaný pokrok.“
Chlapi zasa nosili niekoľko storočí hore košeľu a sem-tam si dolu obliekali aj spodné nohavice či pančucháče.
Korzety deformujúce postavu boli riadnym masakrom pre telo. Postláčané vnútorné orgány, často aj poposúvané, k tomu pokrútené rebrá. „Problematické bolo aj tehotenstvo. Aj vďaka móde budúce mamičky často zomierali. Nebolo im čo závidieť,“ konštatuje Barborka.
Ak sa k tomuto všetkému pridal trend kúpania sa maximálne raz za tri roky, tak mi tá dávna móda pripadá dosť nechutná. Dnešný dôraz na krivky tela a čistotu by som nemenil. Maximálne ich kombináciu. Súčasná spodná bielizeň a hygiena a k tomu nejaký menej deštruktívny kostým.

 

Francúzsko v 17. storočí presadzovalo tiež voľnejšie trendy. Čosi ako športovú módu tej doby. V tom čase však začali byť in obrovské parochne.

 

Na vrchole rokoka si dámy dovolili šaty, v ktorých mali odhalené členky. Nehanebnice! Tento model predvádza autorka Barbora Gemmelová.


Trpeli aj muži
Najobľúbenejším módnym obdobím je pre Barboru Gemmelovú rokoko. „Tu sa na kostýmoch môžem doslova vyhrať. Je to obrovský priestor, ako využiť fantáziu. Tu sa naozaj ničomu medze nekladú. Napríklad Mária Antoinetta nosila na hlave lodičku s plachtou šesťdesiat-krát šesťdesiat centimetrov.“ Musela mať problém, keď zafúkal vietor.
Extréme boli aj krinolíny. Keď mala žena na sebe viac než dvojmetrové boky, do dverí sa musela napchať profilom. „Bola to móda. Teraz sa nosia trebárs minisukne,“ vysvetľuje návrhárka a realizátorka historických kostýmov. Z minisukne môže byť chlap unesený, ale z lode či klietky na hlave? „Počas rokoka sa toho riadne nahromadilo, a potom sa z toho už len uberalo.“ Potešila ma.
Látky na šaty tvorili samostatnú kapitolou. V istom období ich na niektoré územia dokonca pašovali. Napriek tomu je látka len látkou a dlho nevydrží. Niekedy sa však podarí nájsť zachovalejšie oblečenie, ako napríklad rúcho Přemysla Otakara.
Napriek tomu, že Barborka miluje historické šaty, von či na zábavy v nich nechodí. „To by bolo veľmi nešikovné a na sedenie by som potrebovala veľa miesta. Autobusom by som sa rozhodne nikam nedostala. Ale nemyslite si, že problémy s oblečením mali len dámy. V období rokoka nosili páni veľmi úzke nohavice. Aj oni trpeli pre módu. V praxi mali jedny nohavice na státie – tie užšie, a jedny širšie na sedenie. Museli si ich chodiť šikovne prezliekať niekam do komnát. Ak muž nemal tú možnosť, musel si premyslieť, či chce byť na večierku švihák a len stáť, alebo či chce byť menej zaujímavý a aj chvíľu posedieť.“

 

Baroková móda, nedbalá elegancia a voľnejší štýl, ktorý prišiel práve včas. Predošlé módne trendy zo Španielska a Francúzska boli veľmi náročné. Vymizli vypchávky, šialené korzety.

 

Dámy sa aj v minulosti na plesoch predháňali, ktorá bude mať lepší účes. Zdobili si ich aj ovocím či vtáčími perami. Nebola to lacná záležitosť. S týmito ozdobami museli aj spávať tak, aby si ho zachovali čo najdlhšie. Kúpanie v tých časoch považovali za zdraviu škodlivé. Pachy prekrývali parfumami, špinu pudrovali, vši z vlasov vyháňali rôznymi škrabkami...

 

Veľkosť a tvar krinolín sa menili a nikdy nebolo presne dané, ako majú vyzerať. Vyrábali ich zo slamy, prútov, morskej trávy, ba tie najbizarnejšie skrývali drevenú konštrukciu. Takéto dámy dokonca pri chôdzi vŕzgali. Museli sa v nich poctivo učiť chodiť. Veľkým prehreškom doby bolo, keď nešikovná dáma krinolínu na sebe rozhýbala.


Šklbanie chlpov
Ešte k vlasom. Šľachta väčšinou nenosila vlastné vlasy, ale mali na hlave cudzie účesy. Mohli si to dovoliť. Na noc si ich skladali. Stredná trieda nosila svoje, ale musela si na ne dávať pozor, keď si nechceli pokaziť drahú frizúru. Mali to ťažké. V supermódnom účese trónili rôzne zvieratká. S epiláciou to bolo tiež ťažké. Na odchlpenie genitálií používali silnejšie nite. Jednoducho si zviazali guču chlpov a šklb...

 

FOTO: Vladimír Kampf

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama