Trnavské rybníky
reklama

Moderátor Chyno: Fľaša, ľad a peklo

RELAX - Rozhovory | 12.6.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Niektorí kolegovia sa jeho pravé meno dozvedeli až po rokoch. Moderátorovi Martinovi Chynoranskému (32) nikto nepovie inak ako Chyno, už od detstva. S výnimkou priateľky, ktorá ho volá Opička.

Moderátor Chyno: Fľaša, ľad a peklo

Smutné psie osudy vedia moderátora Chyna dohnať k šialenstvu. FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

 

Kedysi sa na nás usmieval z televíznej obrazovky ako moderátor Deka hitov. Vyskúšal si viaceré médiá, až zakotvil v rádiu Jemné melódie. Rodený Trnavčan má okrem spánku, hudby a šoférovania rád psov.

 
Pochváľ sa, čo máš nové?
- Veľa toho nie je. Frajerku mám tú istú už tri roky, pes bude mať päť. Toľko pracujem aj v Jemných melódiách. Nové mám len auto, lebo v decembri som mal nehodu. Našťastie sa mi nič nestalo.
Narodil si sa a žiješ v Trnave, do práce dochádzaš. Si lokálpatriot?
- Nechcem ísť bývať do Bratislavy, tu mám zázemie. Lokálpatriot som, ale nie vo futbale, šport nesledujem. Dve veci na Trnave nemám rád – MHD, ktorá chodí vždy, keď netreba, a dopravu. Tiež mi prekáža, že ľudia sú pasívni. Veľa sa tu toho nedeje, a ak už áno, tak o tom buď nevedia, alebo tam nejdú, lebo si zvykli sedieť doma na zadku.
Moderuješ už roky, hoci si vyštudoval niečo úplne iné. Ako k tomu prišlo?
- Ako tínedžer som bol tichý, zakríknutý. Profesia moderátora sa mi však páčila a tajne som po nej túžil. Zlom nastal na strednej. Cez veľkú prestávku sme s kamarátom vysielali v školskom rádiu. Aj preto som sa hlásil na masmediálnu komunikáciu, no nezobrali ma, a tak som išiel na materiálovotechnologickú fakultu. Tam som bol v IRŠ-ku – Internátnom rozhlasovom štúdiu. V treťom ročníku som nastúpil do Rádia Forte ako technik. Potom prišlo Rádio Naj, Deka hity, Slovenská televízia, Rádio B1 a Jemné melódie.
Robilo ti niečo v začiatkoch problémy?
- Musel som sa naučiť rozprávať mäkko a spisovne, no keď som so svojimi v súkromí, automaticky prepínam. Keď som mal kedysi vysloviť slová fľaša a ľad, bolo to peklo. Teraz mávame sedenia s jazykovou pedagogičkou.
Keď si bol na obrazovke, bol si viac známy médiám i ľuďom. Nechýba ti to?
- Na jednej strane to bolo super, baby sa so mnou chceli fotiť a pýtali si podpisy. No to, že ma ľudia spoznávali, sa mi príliš nepozdávalo. Keď je niekto v telke, je populárny, a vôbec nie je dôležité, čo je to za človeka a či je dobrý. Pre moderátora je výhodou byť na obrazovke, lebo je viac obsadzovaný aj na firemných akciách a podobne. Raz by som sa ešte chcel vrátiť do telky, no Rádio je mi bližšie. To by ti povedala väčšina ľudí, ktorí si vyskúšali obidvoje.
Prečo?
- Môžeš prísť do vysielania strapatý a v čomkoľvek oblečený. Je tam uvoľnenejšia atmosféra, ktorú cíti aj poslucháč. Jediné, čo mi na rádiu prekáža, je skoré vstávanie. Keď som robieval ráno, odchádzal som z domu o štvrtej, a to ma zabíjalo. Veľa urobí aj kolektív. Najlepší som zažil v Rádiu Naj. Asi desiati alebo dvanásti bývalí kolegovia sa dodnes stretávame, chodíme na chaty aj na dovolenky.
Improvizuješ?
- Najlepšia improvizácia je tá pripravená. Minimálne musím vedieť, čo chcem vo vstupe povedať. Nemôžem si zapnúť červenú a hovoriť, čo mi prvé napadne. Obvykle mám naznačený text, ktorého sa držím, no nie do bodky.
Na obrazovke sa stále objavuješ, konkrétne v relácii Bezbúdovci o opustených psíkoch. Zrejme je to pre teba viac ako práca.
- Jasné. Keď čítam rôzne psie príbehy, dokáže ma to rozplakať. Vytáča ma, že sa netrestá zlé zaobchádzanie so zvieratami. Keď je zlý pes, môže za to jeho majiteľ. Niekoľko prípadov, keď ktosi až brutálne zabil alebo zranil psa, bolo aj medializovaných. Ja sám sa snažím zapájať do aktivít za sprísnenie trestov za týranie zvierat na Slovensku. Tí, ktorí to robia, sú nebezpeční aj pre ľudí.
Nevyčítajú ti niektorí, že nepomáhaš ľuďom, ale zvieratám?
- Dobre, že si to načala. To je ďalšia vec, čo ma hnevá. Raz, keď sme robili na námestí koncert, z ktorého výťažok mal ísť pre psí útulok, prišla tam jedna pani a začala mi vyčítať, že nepomáham ľuďom, ale psom. Opýtal som sa jej, komu pomáha ona. Odvetila, že nikomu. Ja som sa rozhodol pomáhať psom, iní nech pomáhajú deťom, starým ľuďom alebo nech zachraňujú stromy. A budeme sa mať super.
Aj vlastného psíka máš z útulku?
- Áno, je to zaujímavá story. Máme ho s bývalou priateľkou napoly, je v striedavej starostlivosti. Volá sa Kubko, má len jedno oko a vyzerá ako malý vlčiak. Ešte by som chcel dodať, že hoci mám psa, nemám rád psie výkaly na trávniku. Po svojom psovi sa mi nehnusí upratať, lebo on za to nemôže, inak to nevie. A preto odkazujem všetkým: Zbierajte hovná!
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda / TANEX
reklama