Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Profesor Krahulec moril žiakov na Devíne

RELAX - Tí sú naši | 14.6.2011, 00.00, Ján Král

Milan Krahulec (77) zasvätil celý svoj produktívny život povolaniu učiteľa. Pán profesor, ako sa na gymnáziách hovorí vyučujúcim, je dnes na dôchodku a zdravotné problémy mu takmer nedovolia vychádzať z domu. O to radšej prijíma návštevy.

Profesor Krahulec moril žiakov na Devíne

Pre študentov bol priateľom a pedagogickým nadhľadom. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

Úplne najradšej je vtedy, keď ho prídu pozrieť bývalí študenti. Chodia dodnes, hoci už desať rokov neučí. Je to trochu neobvyklé a neviem, koľkí pedagógovia sa tým môžu pochváliť. Jeho vzťah so žiakmi prerástol do priateľstva aj vďaka vyučovacím metódam.

 

„Vždy treba u žiaka vzbudiť záujem o predmet,“ hovorí. Vyučovacie hodiny sa snažil ozvláštniť. Napríklad tým, že recitovanie básne Mor ho! spamäti skúšal na hrade Devín.

 

Vďaka jeho prístupu objavilo v sebe mnoho študentov lásku k literatúre. „Pri ňom som pochopil, že poézia a próza nie sú iba nejaké texty, ale úžasné metaforické vyjadrenia ľudských pocitov, myšlienok, túžob, trápení a radosti,“ spomína si dnes jeho bývalý žiak Miloš Mrva, ktorý svojho niekdajšieho učiteľa pravidelne navštevuje.

reklama

 


Nezvyčajné metódy
„Som toho názoru, že učiteľ a žiak by sa k sebe mali približovať. Žiak by mal veriť, že učiteľ nie je jeho nepriateľom, učiteľ by si zase nemal myslieť, že žiak je tupec, ale že je to schopný človek, ktorý len potrebuje nájsť sám seba. Potom sú obe strany spokojné.“

 

Pre tento skôr vysokoškolský prístup bol u niektorých nepochopený. „Nediktoval nám poznámky, ale otváral témy na diskusiu, pýtal sa na náš názor. Napriek veľkému vekovému rozdielu som pri komunikácii s ním necítil generačnú bariéru, ktorú často cítim aj pri oveľa mladších ľuďoch. Je to veľmi progresívny človek,“ dodáva Miloš Mrva, ktorý je dnes vysokoškolským pedagógom a sám používa viacero metód, ktoré videl u svojho obľúbeného učiteľa.


Zo stoviek študentov, ktorých Milan Krahulec odučil, mu niektorí obzvlášť prirástli k srdcu. Na tých dodnes spomína a má dokonca prehľad o tom, čo robia, kde pôsobia.

 

„Keď učiteľ nájde zopár bývalých študentov, o ktorých vie, že sa nestratili v živote, že niečo dokázali, môže si pri všetkej skromnosti pomyslieť, že má na tom svoj podiel. A to ho napĺňa.“

 

Medzi najúspešnejších patria moderátor Patrik Herman, šéfka občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová či Mário Nicolini, člen Stálej delegácie SR pri NATO v Bruseli, o ktorom raz napísal, že bude prezidentom.

 

„Verím tomu, že to ešte stihne.“ Vďaka celoživotnej práci s mladými ľuďmi je Milan Krahulec stále duchom mladý.

 

„Ono je to ťažké, keď som duchom mladý a telom starý, lepšie by to bolo naopak,“ nezaprie svoj zmysel pre humor.

 

Holandsko 1977. Bol tu počas zájazdu so speváckym zborom Cantica nova. Foto: album Milana Krahulca

 


Zo slovanistu spartakovec
Považuje sa za Trnavčana, hoci sa narodil na opačnom konci Slovenska – pri Prešove.

 

„Do primy som ešte chodil v Prešove, potom sme sa presťahovali do Bratislavy a ešte neskôr do Trnavy. Vďaka spojeniu bratislavského nárečia s východniarskym hovorím spisovne. Nebol som limitovaný extrémnym vzťahom k východu alebo k západu, v tomto smere som objektívny.“


Ani ako vášnivý športový fanúšik neriešil svoj pôvod. Najskôr fandil Prešovu, potom Bratislave. „Pamätám si jeden zápas, na ktorý som išiel ešte ako slovanista, ale vrátil som sa už ako spartakovec.“


Viac ako futbal ho však bavil basketbal. Aktívne ho hrával, ale najmä bol rozhodcom. V sedemdesiatych rokoch dokonca pracoval vo funkcii predsedu basketbalového oddielu TJ Slávia Trnava.

 

„Vychoval som viacerých dobrých basketbalových rozhodcov, dokonca aj medzinárodných. Patrí medzi nich terajší riaditeľ športového gymnázia Jozef Jančovič.

 

„Bol to môj žiak v škole, potom môj žiak ako rozhodca, môj partner ako rozhodca a nakoniec moje lepšie ja ako rozhodca...“

 

Perličkou je, že učil nielen riaditeľa športového gymnázia, ale aj terajšieho riaditeľa Gymnázia Jána Hollého Františka Klottona.

 


Bleskové obdobie
Najaktívnejšia časť jeho života sa viaže ku Gymnáziu Jána Hollého, kde viedol školský časopis Blesk. Keď sa v roku 1997 gymnázium rozdelilo, odišiel na nové gymnázium a viedol Nový Blesk.

 

Nikdy nepôsobil ako pedagogický dozor, ale ako pedagogický nadhľad. Nechával mladých ľudí pracovať samostatne.

 

„Pomáhal argumentovať v prospech našich názorov a tiež občas žehlil nezhody s riaditeľstvom školy, ktoré sme veľmi radi konštruktívne kritizovali,“ spomína si Miloš Mrva.

 

Blesk získal množstvo ocenení, asi najviac sa mu darilo pod vedením cieľavedomého a originálneho šéfredaktora Patrika Hermana.

 

„Vtedy bola iná situácia. Neboli počítače, bol problém robiť veci, ktoré sú dnes bežné: estetická úroveň, formát, vzhľad. Terajšie časopisy sú niekedy až príliš zamerané na vonkajšiu stránku,“ tvrdí Milan Krahulec.

 

Netají sa tým, že táto študentská hra na novinárov ho bavila. Sám chcel kedysi byť novinárom, neskôr bol rád, že ho na žurnalistiku nevzali.

 

V mladosti mal talent aj na matematiku, no nakoniec si zvolil učiteľstvo slovenčiny. Na vysokej škole sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Valikou, s ktorou boli na gymnáziu kolegami. V učiteľstve sa našiel.

 

„Pričuchol som k nemu už ako dieťa, obaja rodičia boli kantori. Od útleho detstva som vyrastal v škole.“

 

No neboli to rodičia, kto ho ovplyvnil pri výbere povolania, ale učitelia: profesor na gymnáziu Artúr Sandany a básnik Pavel Bunčák, ktorý prednášal svetovú literatúru na vysokej škole.

 

V úlohe basketbalového rozhodcu. FOTO: album Milana Krahulca


Zbiera roztrúsenú úrodu
Pedagóg, ktorý odučil 44 rokov, dostal minulý rok Cenu mesta Trnava. „Samozrejme, že ma to potešilo, už visí na stene. Učiteľ totiž nezbiera úrodu tak, že ju nakosí na poli a hodí do vreca. Úroda je roztrúsená po svete,“ naznačí náročnosť svojho povolania.

 

Za roky praxe nemal len bezproblémových študentov. „Učiteľ sa nesmie nechať znechutiť negatívnym správaním žiakov a nesmie stratiť schopnosť obrátiť všetko zlé na aspoň trochu ironicko-vtipné. Pokiaľ je žiak chápavý, tak sa zahanbí. Je to účinnejšie, ako nadávať mu,“ hovorí svoj recept.


Aj slovenčinári mávajú profesionálnu deformáciu. „Viete, čo ma vie rozčúliť? Keď ľudia, ktorí profesionálne používajú jazyk, neovládajú veci, ktoré by mal ovládať. Napríklad keď čítam v novinách šport, nájdem tam viac jazykových nedostatkov, ako dobrých výsledkov. A som síce čechofil, ale fakt je, že čeština vniesla do slovenčiny kopec nespisovných slov.“

 

Priznáva sa k tomu, že chyby, ktoré v tlači nájde, si podčiarkuje. Nuž, pán profesor, dúfam, že aspoň v článku o sebe nenájdete žiadne gramatické alebo štylistické nedostatky :-).
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama