Trnavské rybníky
reklama

Grófi sa v hrobe obracajú

RELAX - Reportáže | 15.6.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Schátrané kaštiele a zámky v žalostnom stave. Viaceré rozprávkové sídla, v ktorých kedysi bývala šľachta, dnes zívajú prázdnotou. Výdobytok socializmu. Ostali na krku samosprávam, ktoré si s nimi nevedia rady.

Grófi sa v hrobe obracajú

Chátrajúci kaštieľ chce Kraj predať alebo prenajať.

reklama

 

Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ vo Voderadoch vo mne vyvoláva príjemnú nostalgiu. Ako dieťa som na priľahlej lúke zažila gulášpárty aj opekačku, vo vnútri bývalého sídla grófov som zase absolvovala karneval či Mikuláša. Vtedy to tu žilo. Sídlilo tu poľnohospodárske učilište a ja som sa sem dostala vďaka otcovi, ktorý tu učil v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch.

 

Okrem tabúľ areál nikto a nič nestráži.

reklama


Nebezpečné stromy
Po rokoch spolu s kolegom vchádzame do areálu kaštieľskeho parku. Víta nás tabuľa: Vstup do areálu parku len na vlastné nebezpečenstvo. O pár metrov ďalej ďalšia, ktorá vstup zakazuje úplne, pre padajúce stromy. Rozhodneme sa, že sa budeme riadiť tou prvou.
Niektoré stromy naozaj vyzerajú, že dlho nevydržia. Našťastie je úplné bezvetrie. V parku kedysi vysadili vzácne dreviny, niektoré z nich sú tu dodnes. Pôsobí zanedbane, no niekto ho udržiavať musí, inak by z neho bola džungľa. Úpravu okolia kaštieľa a údržbu samotnej budovy má na starosti ich vlastník Trnavský samosprávny kraj. Ten ho chcel pred pár rokmi rekonštruovať pomocou eurofondov a urobiť z neho svoje reprezentačné sídlo. Pamiatkari, ktorí na kaštieľ dohliadajú, navrhovali využiť ho ako muzeálnu expozíciu dobového bývania šľachty. Z oboch zámerov zišlo.
Patrik Velšic z tlačového oddelenia VÚC nám povedal, že kaštieľ aj priľahlé pozemky zaradili do zoznamu prebytočného majetku a pokúsia sa ho predať alebo prenajať. Je otázne, či investora nájdu, podobných objektov je totiž na Slovensku viac. Len v blízkom okolí sú opustené kaštiele v Seredi, Galante, Sokolovciach či zámok v Hlohovci.

 

Schátraná učebňa dojenia pripomína staré časy.


Telocvik v kaplnke
Majestátny kaštieľ vyzerá z diaľky zachovalo, no keď sa priblížime, vidíme ošarpanú fasádu, zadebnené okná, zadný vchod obalený pletivom. Ešte predtým, ako ho tam dali, stihli múry doriadiť sprejeri. Bližšie ako k dverám sa nedostaneme. Škoda, chcela by som vidieť, ako sa to vo vnútri zmenilo, odkedy som tam bola ako malá.
V kaštieli až do roku 1945 žili grófi z rodu Zičiovcov a Keglevičovcov. Počas krátkeho obdobia medzi ich odchodom a príchodom sovietskych vojakov, ktorí sa v kaštieli ubytovali, ho vraj kompletne vyrabovali dedinčania. Zobrali všetko, čo si neodniesli so sebou šľachtici. Viaceré vzácne exponáty našli po revolúcii na povalách a umiestnili ich do múzea. V neskorobarokovom kaštieli, prestavanom do empírovej podoby, v roku 1951 zriadili poľnohospodárske učilište. Dnes o tom vypovedá už len opustená budova učebne dojenia. Škola sa postupne stala najväčšou svojho druhu. Po revolúcii ju rozšírili o nové odbory a vznikla Združená stredná škola potravinárska a poľnohospodárska.
V objekte kaštieľa sídlila do roku 2004, do jej definitívneho zrušenia o štyri roky neskôr sa vyučovalo v neďalekej budove internátu. Otec
mi rozprával, aké to tam bolo za jeho čias. O park sa starali učni v rámci brigád, na lúke mali doskočisko, bežeckú dráhu aj volejbalové ihrisko. V zime bývali hodiny telesnej výchovy v kaštieľskej kaplnke. Žiaci desiatky rokov búchali loptou o vzácne drevené kazetové stropy. V čínskej miestnosti mávali porady, v zrkadlovej sále sa konali stužkové a vo veľkej aule občianske sobáše.

 

Umelé jazero má naozaj nevábnu farbu.


Troška sentimentality
Pokosená lúka za kaštieľom láka na piknik. Za ňou zbadáme umelé jazero. Teda, mohlo by to byť jazero, keby nebolo také hnedé. Pohyb vo vode však značí, že život v ňom predsa len je. V parku sa nachádzajú rôzne zaujímavé objekty. Pôvodne ho vybudovali vo francúzskom štýle. V roku 1794 ho prebudovali na ozajstné majstrovské dielo, vychýrené v celej vtedajšej Európe. Bol to vôbec prvý prírodno-sentimentálny park na našom území. Sentimentalita spočívala v rôznych prírodných a stavebných prvkoch, ktoré budili dojem opustenosti, tajomnosti a historickosti. Boli to napríklad umelá jaskyňa grotta či umelá zrúcanina s padacím mostom a napodobeninou väzenia, ale aj kaplnka, starý mlyn, umelé ruiny, náhrobníky i napodobenina starej bašty. Pozostatky z toho sú dodnes ukryté medzi stromami. Žiaľ, podpísali sa na nich zub času a vandali.

 

Táto budova bola ešte pred siedmimi rokmi strednou školou.


 

 

Foto: Vladimír Kampf

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama