Futbalová glosa: Keď sa posilníme ešte o jedného Petra Vozára, nezastaví nás nikto

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 24.10.2016, 10.20, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Autor článku počas predzápasovej rozcvičky. Foto: archív th

reklama

Tentoraz písal o zápase Dobrá Voda - Hrnčiarovce 0:3 (0:2).

Milí priatelia,
ako hovorí staré príslovie pič blieska až na kopci. Dačo pravdy, veruže na tom bude, lebo ľaľa, pozri huncútov, ako by sa spoza pece skobŕľali.

Dalo by sa aj začať, že kde bolelo, tam bolelo, za siedmymi horami, jedným rančom a kameňolomom na nás čakal nevyspytateľný súper nadopovaný dobrou vodou.

reklama

I v skutku.

Začali dobre. A prvých 5 minút sme sa nedostali za našu polovicu. Vieme. Adaptácia na vysokohorské prostredie, lebo my sme z Trnavy a raz do roka chodíme obdivovať kopec na Prednádraží.

No a už keď nás chalani rozbehali, aj adrenalín napumpovali po priamom kope, dostali sme sa k slovu aj my.

Aut domácich a terazky čítaj pozorne.

Peter Vozár predskočil, vybojoval, nahral Petrovi Vozárovi, ten ju posunul opäť Petrovi Vozárovi do otvorenej obrany a celú vetu pokazil Ivan Jedinák, lebo sem nepasuje, ale po dlhom pase od Petra Vozára predskočil obrancu a zaskočil brankára na 0:1.

V zime keď sa posilníme ešte o jedného Petra Vozára, nás nezastaví nikto.

Siedma minúta, prakticky prvýkrát na súperovej polovici, Jeďo však nemal zľutovania s drobným zaváhaním obrany a do odkrytej brány si obkreslil pomenovanie kanoniera.

To si mohol aj Vozo o päť minút na to, keď sa rútil po ideálnej Sedlovej prihrávke za obranu sám na brankára, ale to by chalanom, čo sme s nimi pred 20 rokmi válčili poslednú horskú ligu, nemohol spraviť, aj preto asi, že robili v bufete.

Inak príhoda. Hral som v Hornej Krupej, hovoril som tomu bicyglová liga, lebo Trstín, Dechtice, Kátlovce, Naháč, Bíňovce, najďalej bola Dobrá Voda, ale fakt z Krupej stačilo prejsť na kole.

Sezóna sa chýlila ku koncu, Petrík komfortný náskok, vtedy ešte v papierovom vydaní Trnavského hlasu bola súťaž o kráľa strelcov, 29 gólov, pán Chnapko z Dobrej Vody 25.

Už neviem, s kým sme hrali, dal som dva a v pondelok ráno poslepiačky som utekal do obchodu. Kým som prešiel cestu, rozlepil som jedno oko, dobehnem pred obchod, porád šupa medzi oči, vo výklade Trnavský hlas a veľký nadpis:

„Dobrá Voda - Trstín 20:0.“

WTF!!!

Vtedy sa to ešte nepoužívalo, asi som to práve vymyslel a asi som zaviedol aj módu veľkých očí, čo nemrkajú, tak som vyzeral jak vypelichaná Silvia Kučerenko, kúpil som noviny, zúrivo nalistoval športovú stránku, Chnapko 10.

Slovom desať.

Už som sa v reprezentácii videl, alebo minimálne ako náhradník, čo v poslednej minúte na starom trnavskom štadióne dáva hlavičkou rozhodujúci gól.

Zrútil sa mi svet.

Ale pomsta býva sladká. Nerodila sa ľahko, úvodný tlak domácich síce opadol a stred poľa ovládli Danielito so Sedlom, na gól sme si však museli počkať takmer až do prestávky.

Maťo najprv na rohu päťky trafil žrď, potom akcia, Ivo Hlinka ťažkú loptu na danielita, ten príkladne zabojoval a takmer stratenú loptu pretlačil do predu, našiel na pravo Maťa, ten zapol režim nitro, normálne modré plamene za ním, s loptou prešprintoval až do šestnástky domácich, napriahol a takmer na päťke elegantnou pätičkou prihral Peťovi Vozárovi, ktorý s prehľadom skóroval.

Na! Tu máš Chnapko! :D

41.minúta a 0:2.

Peter Vozár.

To je jedno ktorý, aj môj psychiater sa ma 20 rokov pýta, či je také dôležité, aby som sa videl v novinách. Podľa mňa nie, však nie som nejaký exorcista.

Konec první púle a dôvod na menší optimizmus. Pre istotu som oprášil trénerka, aby ma ešte nedal dole, v kabíne však bolo jasné, že toto už si môžeme prehrať len sami.

Domáci opäť začali tlakom a ovládli našu polovicu, pozorná obrana na čele s Ivom ich však pustila maximálne do pološancí, alebo len ku strelám z diaľky.

Zradný výsledok, jeden šťastný gól mohol zdramatizovať celý zápas. Kľud na hrnčiarovské onuce však priniesol Sedlo v 60.minúte, keď po rohu hlavou ešte dobre netrafil, tak to hlavičkou skúsil domáci do vlastného brvna, potom to skúsil ešte Maťo, aby sa lopta dostala opäť k Sedlovi a ten z päťky nemilosrdne prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste.

0:3.

Inak zapíšte si to:

Druhý Newtonov zákon: „Lopta v skrumáži sa zákonite vždy dostane k Sedlovi“.

Sálovkári môžu potvrdiť.

O tri góle to už sa nedá. Niežeby sme to nedokázali, ale radšej sme to neskúšali. Zápas sa už viacmenej dohrával, loptu sme si posúvali v strede poľa. Úspešne prakticky až do konca zápasu.

Boli tam aj náznaky šancí, keď Sedlo vysunul Petra Vozára, na opačnej strane päťky si však Jeďo uvedomil, že on vlastne nemá rád ani jedného Petra Vozára, lebo mu úplne osamotenému neprihral a vystrelil.

Ale to šálim, on nás má rád všetkých. Keby sa mi podarilo Jana presvedčiť, aby spravil Jeďovi sekciu na jeho statusy o štvrtej nadrámom........ Bodky....... To je jeho....... A latabári. :)

V nadstavenom čase už len Dudko vyhlavičkoval po skrumáži loptu z bránkovej čiary a konečne sme videli zo šatne vyjsť trénera s úsmevom.

A úplne najviac sa bavím, keď čítam futbalnet. Tréner neznámy, v Trstíne som aj gól dal a to som nenastúpil, druhý Peťo Vozár tam ani nebol a Nemo, že lekár. :D
Chirurg.

Nazdáááár

PETER VOZÁR