Tréner Veľkých Kostolian tvrdí, že na Križovany vybehnú ofenzívne

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 5.6.2011, 14.01, Ján Král

Sezónu začal na lavičke Jaslovských Bohuníc, od zimy prevzal mužstvo vo Veľkých Kostoľanoch. Od hráčov žiada vždy maximum, v ostatných kolách úspešne. Tréner Ľubomír Chudý verí, že futbalový progres v obci bude pokračovať.

Ľubomír Chudý patrí k impulzívnym trénerom. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

V ostatnom kole ste rozdrvili Prašice 6:2 a dostali sa na tretie miesto tabuľky. Dôvod na úsmev...
- Výsledok je síce suverénny, no spokojný nie som. Štyri góly sme dali poľahky, pričom sme hrali na pol plynu. Súper potom dvoma zásahmi potrestal našu nekoncentrovanosť, neskôr sme zapli a zvýšili skóre. Predstavujem si však náš prejav inak.
Čo vám chýbalo k spokojnosti?
- Bojujeme s rôznymi problémami, máme problém zložiť zostavu. Vypadli nám viacerí hráči. Či už pre zranenia, alebo pracovnú vyťaženosť. Na niektoré zápasy musia naskakovať chlapci, ktorí by za iných okolností pre slabú tréningovú účasť nehrávali.
Ktorí hráči vám chýbajú?
- V kvalitnej zimnej príprave sme si vytvorili solídny základ pre mužstvo, ktoré by na jar mohlo miešať karty v popredí. Išlo zhruba o osemnásťčlenný káder. Potom nám ale pre zranenie vypadli najväčšie ofenzívne tromfy Kadlíček a Velšic. Ide o kvalitných hráčov, ktorí sú zárukou gólov. Obaja mali šancu ísť hrať aj do Rakúska, Velšica som poznal ešte z dorastu Jaslovských Bohuníc. Na jar sa ich absencia naplno prejavila. Navyše, pre zranenie odohral až teraz prvý zápas môj syn Patrik. S členkom laboruje už asi mesiac šikovný obranca Kavuliak.
Ako sa absencie prejavili na mužstve?
- Zatiaľ čo na jeseň mužstvo doma vyhrávalo aj proti ťažkým súperom, teraz to nevyšlo. Oproti jeseni sme chceli byť odolnejší na pôde súperov, no ani to sa nepodarilo podľa úmyslov. Po dvoch domácich zápasoch, keď sme nezdolali Holíč a Radošinu, sme boli psychicky na dne. Pridružili sa prehry v Smoleniciach a Šaštíne. V ostatnom čase sme sa výsledkovo chytili, ale stále je to ďaleko od mojich predstáv.
Mužstvo siahalo počas jesene na postup. Tieto méty sú už nereálne, ako vidíte ciele od novej sezóny?
- Nešli sme tvrdo za postupom, ale chceli sme sa oň pobiť. Od budúcej sezóny sa o to už s plnou vervou pokúsime. Vedenie klubu je také, aké dlho nebolo. Michal Podolan a Miroslav Maco spolu s obecným úradom, ostatnými sponzormi a ďalšími nadšencami vytvárajú výborné podmienky pre futbal v obci. Ruka v ruke s prípadným postupom do vyšších súťaží chceme zveľaďovať aj štadión. Vzniknúť by mali nové ihriská, oplotenie, umelé osvetlenie, atď. Vízia je taká, že by sme chceli mužstvo dostať až do tretej ligy.
Na to bude ale asi treba aj posilniť káder...
- Kostru tvoria momentálne traja skúsení hráči Hnilka, Janíček a Bachňák. Chceme k nim získať možno ešte jedného skúseného borca a ďalej doplniť tím mladými hráčmi z blízkeho okolia. Záujem však máme len o futbalistov, ktorí už majú vyriešenú robotu či školu, aby sa nám nestávalo, že angažujeme hráča, ktorý potom viac absentuje, ako pomôže.
V nedeľu cestujú Veľké Kostoľany na duel do Križovian. Pôjde o priamy súboj o tretie miesto. S čím vyrukujete do zápasu?
- Očakávam, že proti nám bude stáť kvalitný súper. Majú v kádri starších skúsených hráčov, ktorí vedia hrať futbal. Všade ale ideme hrať otvorenú partiu, ani na pôde lídra z Horných Obdokoviec sme nebetónovali, ale naskočili s troma útočníkmi. Vyznávam filozofiu, že treba hrať útočne, pre ľudí.
Na koho zo súperových hráčov si budete dávať najväčší pozor?
- Doka, Baláž, Sládeček, to sú výborní ofenzívni hráči, futbal majú v krvi. Doma patria Križovany k sebavedomým tímom. Vpredu budú veľmi silní, ich slabiny však vidím v slabšej obrane, inkasovali pomerne veľa gólov. To sa pokúsime využiť.
Beriete pred zápasom aj potenciálny zisk bodu?
- Nemáme čo skrývať, poviem to na rovinu. Ideme vyhrať. Vzhľadom na vývoj tabuľky však aj remízu možno hodnotiť pozitívne. V zostávajúcich troch kolách chceme ale bodovať naplno.
Koho považujete za nosných hráčov kolektívu?
- Jednoznačne kapitána Hnilku. Zúčastňuje sa azda na všetkých tréningoch, ide na doraz. Ako v príprave, tak v zápase. Výbornú prácu odvádza Janíček. Stopér Bachňák, ktorý prišiel v zime, ešte nedal zo seba maximum, ale je to veľmi dobrý a cenný futbalista.
Práve Juraj Bachňák je váš zať. Pozeráte sa na neho inak, ako na ostatných hráčov?
- Myslím si, že rovnako ako na všetkých ostatných. Na syna som však asi najtvrdší. Neviem, či to niekedy aj nepreháňam s precíznou kritikou.
Aj doma sa bavíte o futbale, alebo pre pokoj v rodine radšej nerozoberáte zápasy?
- Skôr to nechávame na ihrisko. Viac sme o futbale diskutovali v čase, keď sme obaja pôsobili v Jaslovských Bohuniciach.
Apropo, ŠK Blava. Ako vnímate, že klub, ktorý ste v úvode sezóny ako tréner viedli, vypadáva z druhej ligy?
- Nie je tragédia vypadnúť. Treba si však uvedomiť, prečo sa to stalo. Všetky veľké mužstva sa držia koncepcie, podľa ktorej budujú tím. Do Jaslovských Bohuníc som prišiel ešte za éry Juraja Jarábka. Strávil som v klube tri a pol roka. V priebehu troch sezón sa v klube otočilo šesť trénerov. To nie je koncepčné. Okrem toho, na súťaž ako je druhá liga západ potrebujete mať v kádri hráčov, ktorí sú futbalovými osobnosťami a na ihrisku odvádzajú nadpriemernú prácu. Pozitívnym činiteľom v mužstve sú mladí odchovanci, potrebujú však dlhšiu dobu na adaptáciu v áčku. Podľa mňa ale oveľa viac môže futbalu v Jaslovských Bohuniciach uškodiť, ak vypadne z druhej ligy dorast, než zostup mužov.
Ako ste sa s klubom rozišli?
- V dobrom. Som vďačný, že som dostal príležitosť tam pracovať. Pre mňa bola napríklad obrovská česť spolupracovať so Stanislavom Jarábkom. Keď pôsobil v klube a venoval sa mládeži, viedol som dorast. V určitej fáze prišiel za mnou a opýtal sa, či by mi neprekážalo, keby pracoval pri mužstve so mnou. Osobnosť ako on, a toto povie... Samozrejme, súhlasil som, pre mňa to bola veľká pocta. Tešil som sa, že prejavil záujem o mužstvo a osobne sledoval postupové boje v Piešťanoch i Šali.
 

Reorganizácia nie je témou
V ostatnom čase sa veľa hovorí o možnej reorganizácii súťaží. „Geograficky ležíme zhruba v strede regiónu, nemáme teda problém s cestovaním. Ten majú skôr oddiely zo Záhoria a Topoľčianskeho okresu. Pozeráme sa skôr na kvalitu futbalu, preto by sme radi išli časom do vyšších súťaží,“ vraví Ľubomír Chudý, ktorý žije v Maduniciach. Neláka ho to skúsiť futbal v jeho obci? „Maduničanom sa teraz darí, obuli sa do futbalu. Zatiaľ som sa nad touto otázkou nikdy nezamýšľal. Trénerov je dosť a ja sa chcem naplno venovať práci vo Veľkých Kostoľanoch.“