Vysokoškoláci sa dobrovoľne vzdali telefónov, naspäť ich nechceli

RELAX - Reportáže | 29.11.2016, 08.15, prispievatelia

Médiá sa bezpochyby stali každodennou súčasťou našich životov. Od čítania novín a pozerania televízie sme sa dostali do doby, kde hlavne mladí ľudia nonstop pozerajú do mobilov.

Projekt odštartovala so študentmi dekanka Dana Petránová (druhá zprava). Foto: Michaela Némethová

Skupinka študentov na podnet dekanky Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Dany Petranovej prišla so zaujímavým projektom: 48 hodín bez médií.

Dva dni bez akéhokoľvek kontaktu s výdobytkami moderných technológií. Ponechaní napospas len sebe navzájom, zavretí v telocvični jednej z budov fakulty pod drobnohľadom tímu organizátorov, bez telefónov, notebookov, telky i kníh.

Pre väčšinu študentov znel tento projekt strašidelne. Zo začiatku prevládali ohlasy, že naši starí rodičia sa museli počas bežného dňa unudiť, keď nemali do čoho čumieť. Veď buďme úprimní, koľkí z nás by si dokázali predstaviť život bez všetkých výdobytkov moderných technológií?

Ja osobne áno. Asi pred rokom som sa nechala opantať reklamou a chcela som si preniesť telefónne číslo od pomarančového operátora k modrému.

Prvý mi číslo zrušil, druhý ho neaktivoval. Trvalo asi dva týždne vybavovania a prisľubovania, že už už to bude. Nebolo. O číslo som prišla.

Po štrnástich dňoch som si vybavila nové. Pohoda. Zaujímavé boli ohlasy okolia. Čo sa so mnou stalo? Prečo som nedostupná? Som v poriadku? Dokedy to bude trvať? Existujem ešte vôbec?

Mobil mi nechýbal ani keď som ho raz vytratila pri nastupovaní do auta. Na druhý deň pri mne sediacej mamine volala neznáma milá pani, že ho našla. Vravela som, že to nemôže byť môj telefón, že ja svoj iste niekde doma mám... Nemala som. Nechýbal mi.

Odvážlivci, ktorí sa vzdali všetkého mediálneho. Foto: Oli Kollárová

Reakcie spolužiakov mi pripadali prehnané. „A čo akože budem robiť?“ poznamenal ktosi. To, ako silno sú mladí ľudia spätí s médiami, potvrdzuje i psychologička.

„Médiá sa stali našou každodennou súčasťou života. Dnes si už málokto vie predstaviť svoj život bez mobilu, televízie, rozhlasu, internetu. Žiaľ, naša priama, interpersonálna komunikácia, človek s človekom, sa postupne mení na komunikáciu cez médiá. Chceme sa dohodnúť? Načo, veď máme mobily, zavoláme si. Chceme si niečo povedať? Máme Facebook. Chceme tráviť spoločný čas? Máme počítačové hry,“ hovorí psychologička Alena Babirátová.

„Rodičia vychovávajú cez počítač. Dieťa je potrestané odobratím najobľúbenejšej hračky – zákazom počítača, mobilu. Dieťa je odmenené – nová počítačová hra, nový mobil so super vybavením,“ dodáva.

O zábavu bolo postarané. Nechýbalo cvičenie jogy. Foto: Michaela Némethová

Médiá sú dobrý sluha, ale zlý pán. Mladí ľudia sa v dnešnej dobe stávajú závislými. Sociálne siete nahrádzajú ľudský kontakt a okrem závislosti sa stretávame i so stratou súkromia.

Tu psychologička uvádza príklad: „Ak by všetky deti išli do tábora, kde nie je mobilný signál, čo myslíte, koľko detí bude na tento tábor veľmi zle spomínať? Môj tip je tretina a to si myslím, že som optimistka. Nuda. To by bol ich dôvod, prečo sa im v tábore nepáčilo. Že by slabí animátori? Nemyslím si. Že by začínajúca závislosť? Áno, to je podľa mňa dôvod, prečo nedokážeme deťom pripraviť zaujímavý program na dva táborové týždne. Deťom chýba adrenalín počítačových hier. A tiež majú problém s vlastnou aktivitou. Pohyb? Ten bolí. Vlastná tvorba? To čo je? Rozhovor s kamarátom? Dohadovanie sa o tom, čo a ako budeme robiť? To sú oblasti, ktoré sa zo života našich detí vytrácajú.“

Zmeny správania, podráždenosť... I banálna vec, akou je odloženie mobilu, sa môže stať náročnou úlohou, po ktorej nastupujú abstinenčné príznaky.

Dva dni to všetci zúčastnení pokusu zvládli. „Skôr skončilo len jedno dievča, ale tá dala vedieť dopredu, že bude musieť odísť kvôli práci,“ hovorí Jana Mikysová, hlavná organizátorka projektu.

Jakub bol vyhlásený za kráľa voľnočasových aktivít. Foto: Michaela Némethová

Projekt 48 hodín bez médií začal predposlednú novembrovú stredu o tretej hodine v telocvični Univerzity svätého Cyrila a Metoda. Skupina štrnástich ľudí pri vstupe odovzdala všetky komunikačné zariadenia.

O zábavu bolo postarané. Tvrdý režim, ale i kopa zábavných hier chvíľami vytvárali dojem detského tábora a tak niet divu, že podaktorí ani nechceli odísť.

„Mali sme nachystaných veľa hier, aby sa nám tam ľudia nenudili,“ hovorí Ľubica Bartošová, ktorá mala spolu s Jakubom Glajzom na starosti organizovanie voľnočasových aktivít.

„O zábavu sa zúčastnení postarali i sami. V noci začali sami od seba hrať hry z Partičky a spievali si. Presne to sme mali naplánované na nasledujúci deň, prišli s tým spontánne.“

„Ani mi to nedávajte, načo mi to je,“ povedal jeden z účastníkov pri preberaní si mobilu na záver akcie.

Ocenení dobrovoľníci. Foto: Oli Kollárová

Študenti masmediálnej komunikácie vďaka tomuto experimentu získali cenné podklady k výskumu vplyvu médií (ich absencie) na človeka.

Svoje pocity z odlúčenia od médií študenti zdieľali v spovednici, na kameru, v súkromí a na záver aj spísali svoje dojmy.

„Projekt bol úspešný. Účastníci si pochvaľovali a pýtali sa či môžu ostať dlhšie. Keď sme im vrátili mobily tak povedali, že nie, dajte to preč. Vôbec sa nesťažovali, boli vďační za takúto skvelú príležitosť,“ hovorí hlavná organizátorka.

Okrem poznatkov k výskumu vznikli nové priateľstvá. Aj bez pridávania a potvrdzovania na sociálnej sieti. Niektorých projekt oslovil natoľko, že o rok by si s radosťou skúsili aspoň 72 hodín.

JÚLIA VARGOVÁ