Lešického sklamali vzťahy plné žlče a nenávisti

ŠPORT - Futbal - Spartak | 6.6.2011, 13.50, Ján Král

Je nad vecou. Futbalový odborník Milan Lešický sa už nepotrebuje jedovať so slovenským futbalom. Stále mu je však nápomocný z funkcie vo výkonnom výbore futbalového zväzu. Klubový život opustil pred pár rokmi a návrat zatiaľ nechystá. Dianie v slovenskom futbale preto glosuje nezaťažene a s nadhľadom.

Milanovi Lešickému z trnavských hráčov imponuje Ladislav Tomaček. Foto: Michal Hlavatovič

Čo má nové Milan Lešický?
- Ťažká otázka na úvod. Po desaťročiach prežitých vo futbale si neviem predstaviť, čo by mňa mohlo zapôsobiť ako niečo úplne nové.
Nechystáte sa od novej sezóny späť do futbalového kolotoča? Vraj vás počas sezóny lanárila Nitra...
- Od podpisu zmluvy z Nitrou ma delilo niekoľko hodín. Takmer všetko bolo dohodnuté, Nitra rokovala rýchlo a korektne. Cítil som povinnosť k materskému klubu, ale nakoniec rozhodol triezvy úsudok, že Nitra sa zachráni aj bez mojej pomoci. To sa potvrdilo. Určite by som rád naskočil do futbalového kolotoča, keby som videl v danom tíme perspektívu klubového vzostupu. Podloženú profesionalitou na všetkých úrovniach, prácou, víťazstvami. Za odmenu by som bral radosť fanúšikov, hráčov, všetkých. Poctivým futbalom bez postrannej pomoci. Ja viem, to je ako vytrhnuté z futbalovej rozprávky pre deti. Nie, nebojte sa, nepreskočilo mi, ale sen mať môžem. Každopádne, do takého futbalu by som išiel strmhlav... Ale futbal mi nechýba. Ako člen VV SFZ za trénerskú oblasť sa snažím pomôcť. Ale to by bola dlhá samostatná téma.
Ligový ročník je za nami. Majstrom je Slovan, vypadáva Dubnica. Ide reálne o najlepší a najslabší tím súťaže?
- Suverénom jesennej časti bola Žilina, jarnej Slovan. Keď sa to zrátalo, tak z toho matematicky lepšie vyšiel majster ligového ročníka Slovan. Hypoteticky by bol zaujímavý dvojzápas medzi jesennou Žilinou a jarným Slovanom. Diskusiu o víťazovi takéhoto zápasu rád prenechám čitateľom. Dubnica si dlhé roky koledovala o zostup. Paradoxom je, že do jarnej časti nastupovala z teoreticky najlepšími hráčskymi menami za posledné roky. A opäť sa ako mnohokrát potvrdilo, že mená nevyhrávajú. Chýbali im tzv. nosiči vody, bojovníci, srdciari. A všeobecne platí, že prestarnutí a bohatí hráči v jednom mužstve je zlá kombinácia. Tak isto ako zlá je prestarnutí a spokojní. S takou kombináciou sa nedá nič vážne vybojovať. Tam nemá žiadny tréner veľkú šancu. Nemám rád dobre platený „kvalitný“ medzinárodný hráčsky odpad putujúci každý rok z klubu do klubu. A to už nehovorím o tom, že sú tam hráči, ktorí boli z jednotlivých klubov niekoľkokrát za svojej kariéry vyhodení.
Čo vás počas sezóny potešilo a sklamalo?
- Sklamala ma veľká nedôvera v slovenský ligový futbal. Malé návštevy, zlá atmosféra, množstvo nezáživných slabých zápasov. Najviac ma však sklamali vzťahy plné žlči a nenávisti. Na všetkých úrovniach. Tu sa dá len položiť otázka: Quo vadis, slovenský futbal? Potešilo ma jesenné ťaženie Žiliny, jarné Slovana. Poctivý profesionálny futbal Senice, kde realizačný tím vyžmýkal z kádra maximum.
Išla kvalita ligy hore, stagnuje alebo klesá?
- To sa nedá zhodnotiť porovnaním dvoch ročníkov. Kam smeruje futbal, sa ukáže až po dlhšom časovom období. Ale mám pocit, že kvalita neustále klesá. V jednotlivých kluboch je stále menej futbalových osobností, ktoré by zabavili divákov, na ktorých by sa chodili pozerať. Zápasy sa pre mnohých hráčov stali nočnou morou. Aj preto, že ich futbalové umenie nemá ligové parametre. To nie je kritika ligových hráčov. Oni nemôžu za to, akí sú. To je kritika systému výchovy mladých športovcov. V krátkej budúcnosti nebudeme mať mladých kvalitných futbalistov, hokejistov, tenistov a ani iných špičkových športovcov. Na druhej strane, štát mnohonásobne viac investuje do liečenia drogovo závislých a inak chorľavých mladých ľudí.
Ako vnímate sezónu v podaní Spartaka Trnava?
- To je vždy uhol pohľadu a s čím to chcem porovnávať. Podľa futbalovej tradície je štvrté miesto málo. Podľa podmienok, ktoré sú v Trnave už roky jedny z najlepších, tak je to ešte menej. Podľa hráčskeho kádra, ktorým Spartak v tejto sezóne disponoval, je to výborné umiestnenie a musí byť s ním spokojnosť. Treba do toho zahrnúť aj fakt, že k dobrému umiestneniu v našej lige stačí málo. Nadštandardný brankár, dobrá organizácia v defenzíve, dvadsaťgólový strelec a dobrý tréner. Príkladom je Senica.
Videli ste viacero zápasov andelov. Zaujal vás výraznejšie niektorý z hráčov?
- Pozitívne určite Tomaček. Po dlhom čase konečne jeden z mála ligových hráčov, na ktorého sa dalo pozerať. Chcel hrať, nebál sa lopty, mal výbornú ľavačku a ďalšie futbalové prednosti. Keď mu forma vydrží aj v nasledujúcom ročníku, tak to bude základný kameň mužstva a možno aj úspechov Spartaka.
Čo si myslíte o bojkote, ktorý vyhlásili priaznivci Spartaka v závere sezóny?
- Bola to forma protestu, ktorá nič nevyriešila a ani v budúcnosti nevyrieši. Trnavské obecenstvo je historicky jedno z najlepších u nás a ja by som ich touto cestou poprosil, aby sa vrátili na tribúny a stáli za trnavským klubom. V dobrom i zlom. Keď budú hrať chlapci na doraz, na riziko zranenia, nech ich bez ohľadu na výsledok nosia na rukách. Keď to robiť nebudú, nech na nich, obrazne povedané, zoberú palicu a vytvoria obrovský tlak, aby sa to zlepšilo. A bolo by pre slovenský futbal úplne fantastické, keby sa na trnavské tribúny vrátil moderný futbalový fanúšik, ktorý by bol vzorom pre celé Slovensko. Futbal má jednu krásnu vlastnosť, že sa veľmi rýchlo zabúda. Na dobré aj na to zlé. Tak zabudnite a vráťte sa, lebo futbal potrebuje nielen divákov ale aj verných fanúšikov.
Novým trénerom sa stal Pavel Hoftych. Je to podľa vás dobrá voľba pre Trnavu?
- Nastúpili neznámi Kalvoda, Vrba a doma úplne neúspešný Hapal a stali sa majstrami zo Žilinou. To isté zopakoval Komňacký s Ružomberkom. V inej podobe Jarolím so Slovanom. Potom už známi Komňacký a Vrba vybojovali aj české tituly majstrov. Že by bol Hoftych ďalším Čechom, ktorý prišiel na Slovensko urobiť kariéru? Zatiaľ to tak väčšinou funguje. V tomto smere je to nádej. Možno svetielko na konci tunela pre Trnavu pri pokuse o návrat na slovenský futbalový trón. Možno nie. Hoftych má maličkú výhodu v tom, že ho trénovali Adamec aj Jarábek. Dokonca si ich dovolil pri svojom prvom väčšom rozhovore hodnotiť a porovnávať. Z toho sčasti vyplýva, že sebavedomie a odvaha mu nechýbajú. Treba veriť novému trénerovi, a ten potom musí dokázať, že je dobrý remeselník. Lenže v Trnave nestačí len trénerská odbornosť. Musí byť rovnako dobrý v komunikácii a diplomacii.
Čo by pomohlo Spartaku k napredovaniu?
- Spoločný ťah na súperovu bránu zo strany fanúšikov, hráčov, trénerov, funkcionárov. A spoločný ťah aj v rámci jednotlivých strán tohto štvoruholníka. Žabomyšie vojny uberajú silu. A tým druhým potrebným faktorom je trpezlivosť. Ostatné predpoklady Trnava má. Prajem Spartaku, aby sa história obnovila, vrátila. Plné tribúny, dobrý futbal, medailové umiestnenie. Radosť z futbalu. To si toto futbalové mesto zaslúži.
 

Dovolenka ako manželská povinnosť
Dovolenkové obdobie je futbalistov v plnom prúde. Sezóna sa skončila a viacerí hráči a tréneri zamierili za oddychom za hranice. Chystá sa niekam aj Milan Lešický? „Mal som a ešte aj mám v živote šťastie, lebo som celý život na dovolenke. Pretože môžem robiť prácu, ktorá ma baví, ktorá mi je koníčkom. Vtedy človek nepociťuje únavu. Práca je potešením, dovolenkou. Videl som takmer celý svet, okrem pólov všetky svetadiely. Niekoľkokrát. Väčšinou z lietadla a z autobusu na cestách medzi letiskom, hotelom, štadiónom. A hotely už dlhúý čas nemusím. A keď dovolenka, tak len ako manželská povinnosť,“ uviedol skúsený kouč.