Peter Macho o futbalových Malženiciach: Chceme byť po Spartaku najlepší v regióne

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 29.12.2016, 07.06, Ján Král

Výsledkovo najúspešnejším futbalovým tímom po trnavskom Spartaku bolo z trnavského-hlohovecko-piešťanského regiónu v jesennej časti Dynamo Malženice.Vo štvrtej lige severozápad obsadilo mužstvo tretie miesto tabuľky. S prezidentom klubu Petrom Machom sme v hovorili o predošlých mesiacoch ale i budúcnosti. Neobišli sme ani témy, ktoré hýbali regionálnym futbalom počas sezóny.

Peter Macho (vpravo) si najväčšie víťazstvo jesene užil na pôde rivala v Jaslovských Bohuniciach. Po zápase v spoločnosti tréner Vladimíra Gloneka (uprostred) a hráča Adama Barboríka (vľavo). Foto: Eleonóra Szombatová / FOTO 4F

reklama

Po jeseni ste tretí s trinásťbodovou stratou na Borčice a desaťbodovou na Bánovce. Ako hodnotíte z výsledkového pohľadu jeseň?

- Musím povedať, že táto jeseň bola pre nás mimoriadne poučná a posunula nás vpred. Po výsledkovo úspešnom letnom období nám absolútne nevyšiel vstup do sezóny. Hneď v úvodnom kole sme prehrali a následne sme zaznamenali štyri remízy v rade, čo bolo spôsobené viacerými faktormi, kam možno zahrnúť aj zranenia Reháka či gólového Pikulíka. 

Pozitívom jesene však bolo, že ani tieto skutočnosti nás nezlomili a mužstvo následne ukázalo svoj charakter i silu, keď zaznamenalo dvanásťzápasovú sériu bez prehry, ktorá nás vyšvihla do popredných priečok. Takisto sme úspešne účinkovali v slovenskom pohári, zastavil nás až vo štvrtom kole smolným vyradením ligový Prešov.

reklama

Až šesťkrát ste remizovali, to sa stalo na jeseň len Novej Dubnici. V čom bol problém, že chýbal krôčik k víťazstvu v týchto dueloch?

- Naším najväčším problémom bola  efektivita v zakončení. Keďže naša defenzívna činnosť spĺňala prísne kritéria, výsledkom boli remízy. Nesmieme zabudnúť ani na to, že z prvých piatich zápasov sme hrali štyrikrát vonku.

Koho z hráčov by ste vyzdvihli za jesennú časť?

- Všetci noví hráči, ktorí prišli v lete do mužstva si zastali svoje miesto, čo je dobrým znamením našej prestupovej politiky. Uznanie si zaslúži stálica klubu Juraj "Karim" Braniša, ktorý sa po ťažkom zranení opäť dostal do formy. Strelil aj víťazný gól do siete rivala z Jaslovských Bohuníc. Nič iné by mi asi väčšiu radosť neurobilo.

Nerád by som však vyzdvihol jednotlivcov, pretože celá defenzíva pracovala na jednotku. Dokonca sme v desiatich zápasoch inkasovali len dvakrát, keď nám gól dali len Prešov a Prečín.

Môžem pochváliť Marcela Chynoradského, ktorý nevynechal ani minútu či už v lige alebo pohári. Ide o mladého perspektívneho futbalistu, ktorý má ešte všetko pred sebou a verím, že Malženice mu budú dobrým odrazovým mostíkom do ďalšej kariéry.

Pikulík dal 11 gólov a je najlepším strelcom tímu. Hovorí sa o záujme o jeho služby z iných klubov, zostane aj na jar v Malženiciach?

- To, že je o neho záujem, ma rozhodne teší. Hovorí to o jeho nesporných futbalových kvalitách. Či zostane v Malženiciach, je pri danom prestupovom období otázkou skôr na neho samotného. Momentálne sme ale dohodnutí na ďalšom pokračovaní v spolupráci.

Rastislav Vdovjak (pri lopte) a Marcel Chynoradský (v pozadí v bielom) patria k pilierom malženickej defenzívy. Foto: Ján Král

Aké hráčske posuny smerom do kádra plánujete?

- Už dávnejšie sme si s trénerom Vladimírom Glonekom stanovili systém prestupovej politiky tak, aby nebol živelný. Máme do výraznej miery zmapovaný prestupový trh. Na základe toho si tréner vždy vytypuje hráčov, ktorých si odsledujeme a rozhodneme sa, či ich angažujeme.

Momentálne pracujeme na príchode jedného ofenzívneho hráča. Pokiaľ sa nám prestup nepodarí, nič sa nedeje, nakoľko svoje kvality budú môcť ukázať uzdravený Blaho, talentovaný Lošonský či perspektívny Babirát.

Nastanú v zime aj odchody?

- Môžem povedať, že mužstvo opustia Ľubomír Gogolák, ktorý sa vracia do rakúskeho Marcheggu, Peter Lančarič pravdepodobne zamieri do Jaslovských Bohuníc a Richard Titus Balážik bol na skúške v Rakúsku. Dostal voľnú ruku, aby si hľadal nový klub.

Jesenný súboj Jaslovských Bohuníc a Malženíc zaplnil tribúny štadióna ŠK Blava, kde bolo okrem domácich fanúšikov aj množstvo priaznivcov hosťujúceho Dynama. Foto: Ján Král

Prečo odchádza Gogolák?

- Štvrtá liga je už veľmi náročná súťaž. Zápasy si žiadajú veľa fyzických síl, v takmer každom mužstve už hrajú viacerí hráči s ligovými skúsenosťami. Ľuba limitovali časté zranenia, čo sa podpisovalo na jeho frustrácii.

Pracuje u mňa vo firme, na čom sa nič nemení. Mám ho veľmi rád aj celú jeho rodinu, futbalu v Malženiciach bude naďalej pomáhať. Aj sám chcel zabojovať a začal individuálne trénovať, akonáhle si ale pridával tréningové dávky, znova sa mu obnovovali zranenia.

Myslím si, že to je aj príčina toho, prečo sa na dlhšie neetabloval v najvyššej súťaži. Ak vezmeme do úvahy jeho futbalové kvality i fyzické parametre, tak na to určite má.

Čo bude cieľom Malženíc v jarnej časti?

- Primárne stabilizácia a súhra kádra pre ďalšiu sezónu. Samozrejme, chceme sa umiestniť čo najvyššie. Naším dlhodobým cieľom je byť po Spartaku Trnava najlepším mužstvom v regióne, čo sa nám momentálne darí. Chceme sa v tabuľke nachádzať pred regionálnymi rivalmi z Bolerázu, Jaslovských Bohuníc, Hlohovca, Vrbového, Holíča a Častkoviec.

Aké budú vaše ambície od leta?

- Niekedy som si myslel, že strop Malženíc je piata liga. Dnes sme vo štvrtej a klamal by som, keby som povedal, že by som ešte raz nechcel dvihnúť pohár víťaza súťaže nad hlavu. Ambície sú stále najvyššie.

Juraj Braniša strieľa víťazný gól Malženíc v Jaslovských Bohuniciach. Foto: Eleonóra Szombatová / FOTO 4F 

Myjava odstúpila z Fortuna ligy a je predpoklad, že hráči A-mužstva, ktorí si nenájdu uplatnenie v iných ligových kluboch, budú na jar hrať za béčko, ktoré vám dýcha v tabuľke na chrbát. Čo celkovo hovoríte na rozhodnutie funkcionárov Myjavy?

- Bolo to pre mňa veľkým prekvapením. Rozhodnutie, prečo sa tak stalo treba hľadať na Myjave, určite sa ale nerodilo ľahko. Zvlášť, keď viem, čo bratia Halabrínovci pre futbal v meste urobili. To, akým spôsobom dali títo ľudia do povedomia zabudnuté a ekonomicky slabé Kopanice, je obdivuhodné. Prepísali históriu futbalu v meste, za čo ich história odmení.

Párkrát som čítal vyjadrenia pána Halabrína o neochote zo strany futbalového zväzu, štátu alebo samospráv a musím s jeho názorom súhlasiť. Zväz vám neustále niečo prikazuje a nariaďuje, ale bez finančnej dotácie príde postupne k zániku aj iných klubov.

Do 4. ligy severozápad v lete napokon po rôznych peripetiách naskočili aj Borčice. Ako sa s odstupom času pozeráte na tento krok a čo to prinieslo pre súťaž?

- Osobne si myslím, že zaradenie Borčíc do štvrtej ligy neprinieslo žiadne pozitíva, práve naopak. Súťaž utrpela a stratila súťaživosť a náboj. Každému bolo jasné, že mužstvo, ktoré hralo počas jari o postup do Fortuna ligy a ktorého kostra zostala prakticky pokope, bude postupujúcim.

Aj z tohto hľadiska funkcionári viacerých mužstiev nemali záujem vhodne dopĺňať kádre. Momentálne Borčiciam ešte sekundujú Bánovce, ale som presvedčený, že o postupujúcom je rozhodnuté. Borčice z tohto hľadiska neboli pre súťaž prínosom.

Sústredený pohľad počas domáceho majstrovského zápasu. Foto: Ján Král

Krajské súťaže sú túto sezónu zvláštne podelené. Tretiu ligu hrá 19 mužstiev, štvrtú severozápad 17 tímov a piatu západ len 12. Prospela by slovenským súťažiam reorganizácia, alebo iné organizačné zmeny?

- Je to veľmi citlivá téma, nad ktorou by sa mali v prvom rade zamyslieť všetci kompetentní ľudia poverení riadením futbalu na danej úrovni. Zastávam názorom, že týmto súťažiam by pomohol v prvom rade ozdravovací proces a používanie zdravého rozumu pri schvaľovaní počtu účastníkov líg.

Napr. si myslím, že už keď má tretia liga 19 účastníkov, mohla ich mať radšej 20, zväz mohol preradiť Malženice z druhého miesta vyššie a tým pádom by sa súťaž nijako nepredĺžila, iba by sa predišlo situácii, keď má každé kolo jeden klub voľno a vo štvrtej lige zároveň mohlo byť 16 družstiev.

Nedávno ste sa stretli s trénerom reprezentácie Jánom Kozákom. Ako k tejto debate prišlo a o čom ste hovorili?

- Stretli sme sa v žilinskom Holiday Inn, kam pán Kozák zavítal na oslavu päťdesiatky Karola Belaníka. Keďže prišiel k stolu, kde už sme sedeli s jeho asistentom Štefanom Tarkovičom a šéfom Únie ligových klubov Ivanom Kozákom, s ktorými sa už dávnejšie poznám, využil som možnosť porozprávať sa s človekom, ktorého si nesmierne vážim za jeho prínos pre slovenský futbal - či už ako hráča alebo trénera.

Obdivoval som ho ešte ako futbalistu Dukly Praha a Lokomotívy Košice a vždy som si želal, aby raz trénoval Trnavu, čo sa však zatiaľ bohužiaľ nenaplnilo. Pri tejto debate som si potvrdil, že je to výborný človek a veľký patriot, akých táto malá ale krásna krajina potrebuje.

Peter Macho v spoločnosti Jána Kozáka. Foto: archív pm

Rodinné stretnutie po 110 rokoch

Vianočné sviatky mali pre Petra Macha špeciálny nádych. Prvýkrát sa mu podarilo osobne sa stretnúť s rodinou z Ameriky, ktorá zavítala na jeho pozvanie do Malženíc.

"V roku 1906 odišla sestra môjho dedka Anna za prácou do Ameriky a už tam zostal žiť. Správy o tamojšej rodine sme mali len veľmi čiastkové, asi pred polrokom sme sa ale dostali do internetového kontaktu a teraz na Vianoce sa nám podarilo zrealizovať naše stretnutie priamo v Malženiciach," hovorí.

Na vianočných trhoch s rodinou z Ameriky. Zľava James, Peter Macho, Deborah, Steve a Jenny. Foto: archív pm

"Bolo to pre mňa veľmi emotívne, ešte dnes som z nášho stretnutia príjemne vykoľajený. Rozmýšľam, aké to museli mať ťažké ľudia, ktorí v tých časoch odchádzali do Ameriky za živobytím. Nevedeli, do akého sveta idú. Po 110 rokoch prišli na Slovensko ich potomkovia. Snažil som sa im ukázať našu krajinu v najlepšom svetle - cez vrúcne privítanie, od kultúry, folklóru až po stravovacie návyky Slovákov v minulosti," vraví.

V Malženiciach nemohli obísť ani futbalový štadión. "Už Dynamo sledujú, dostali klubové šále v ktorých som ich na druhý deň stretol na vianočných trhoch v Bratislave," zasmial sa Peter Macho.