Futbalová glosa: Za stranu, za lidi! Alebo to bolo inak?

ŠPORT - Futbal - Futbalová glosa | 13.2.2017, 14.05, prispievatelia

Futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár sa drží hesla, že futbal treba brať s nadhľadom. V tom duchu píše aj svoje glosy.

Ilustračné foto: shutterstock.com

reklama

Milí priatelia,

plukovník Hranol konečne zrušil zimu, lebo ľudia potrebujú teplo. On všetko vybaví, aj lacnejšiu elektrinu.

Takto. Dlhšie sme si nevideli, ako vravievajú naši juhoslovenský rodáci, ale bola zimná príprava a na tej je najzaujímavejšie, že má flexibilný charakter, pretože niekomu začína 10. januára a niekomu začiatkom marca.

reklama

Tak sme sa teda stretávali, tých pár skalných a v takej kose, že aj Rusi si už obliekajú vetrovky, odkusujú si z vodky a pokyvujú s hlavami, že toto je už zima, sme nasávali do pľúc arktický front.

Čo sa prípravných zápasov týka, dokopy sme sa dali konečne desiati minulý týždeň, súperovi sme dali ultimátum, že nám buď požičajú brankára, alebo ušetrenú naftu premeníme na iné palivo.

Predtým sme to skúsili zrušiť, že určite nebude schopný terén. Ale že je schopný všetkého.

A tak chtiac nechtiac sme boli hosté v Hoste.

Paráda, hned som si spomenul na toho partizána in memoriam, čo sa hodil pod nemecký vojenský konvoj s výkrikom „Za stranu, za lidi!“, len jeden spolubojovník pri odovzdávaní ocenenia si ticho žundral, že on kričal „Zasraný náledí!“

A tak za stranu a za lidi sme zabojovali s náledím. Kde nebolo náledí, tam stála voda, lebo už vonku jar, teda plus dva stupne. Kombinácia krasokorčulovania, futbalu a skokov do vody nakoniec priniesla remízku 1:1.

Na počudovanie sme z toho vyšli všetci živí a zdraví. Teda okrem trénera. Ten sa po x-týkrát zaprisahal, že sa nebude jedovať. Vyšlo to do utorkového tréningu.

Najeďoval sa aj Jeďo. Padali bodkočiarky.

Výzvy padli na úrodnú pôdu, lebo v nedeľu proti Vlčkovciam sme sa zišli už trinásti. Je však pravdepodobné, že môže za to aj oteplenie. Bolo 5 stupňov a za každý stupeň pribudol jeden hráč.

Čo to bude ak bude 20 nad nulou?

Hlavné ihrisko sme šanovali, resp. sme nechceli riskovať, že nás hospodár vykuchá s príborovým nožíkom a tak sme sa presunuli na vedľajšie.

Začali sme tradične. Zle. Trénerské predsavzatie, zmizlo ako ten snah. Bez nápadu a pohybu, navyše sa zranil Pílka. Hostia každým útokom dvíhali hlasitosť prejavu domáceho kouča, až tu zrazu ticho. Minúta, dve a stále ticho. Prešlo dalších 5 minút, tréner sa objavili, nemohli sa na to pozerať.

A tak sme teda skúsili aj niečo hrať. Naraziť si loptu, podržať ju v strede a vpredu skúsiť nájsť osamelého útočníka. Celkom to aj vyšlo.

V 30. minúte Vozo zľava posunul Danielitovi do stredu, ten druhým dotykom našiel zabiehajúceho Jeďa a ten strelou k tyči nedal gólmanovi hostí šancu -

1:0.

O 5 minút Vozo našiel pred šestnástkou hostí Šurinku, ten prihral voľnému Munovi a ten s prehľadom na 2:0.

Pracuje ten chalan na sebe, v tréningu nám dáva kolečko, ale ten tréner ne a ne si všimnút, že dal aj gól. Plachý Janko, neboj ono to príde. Však a nebyť jeho, dostával by som plnú dávku ja. Takto to máme rozdelené.

Na chvíľu potom opraty prebrali Vlčkovani, našu svätyňu ohrozovali najmä centrami do šestnástky, na blatistom teréne sa nám nohy rozchádzali jak koze na ľade. Tanečno-humoristické predstavenie však hosťom, ktorí sa pridali, gól neprinieslo.

Cez polčas išiel dole Jeďo, lebo ho začalo ťahať. Zbadal Luba, tak nebolo ťažké uhádnuť, čo a kam. Na hrot sa teda postavila nová akvizícia Filipescu.

V kabíne bolo za začiatok zápasu trochu dusno, do druhej polovice sme teda už nechceli riskovať, tak sme sa snažili, ale aj kapitán Horalka sa snaží dostať zo seba súvislé vety a tiež nie každá mu vyjde.

Ešteže naše úsilie korunoval Maťo, ktorý tromi gólmi rozhodol o našom jednoznačnom víťastve 5:1.

V našej defenzíve kraľovali Ivušo so Sedlom, ktorý výdatne podporoval aj ofenzívu, blízko bol aj k streleniu gólu, keď na blate vytancoval štvoricu obrancov, z dobrej pozície namieril starej Novákovej do dvora. Teta to Sedlo.

Vlčkovce zápas len zmiernili za stavu 4:0. Sedlo mi tu vypisuje, že z ofsajdu, že však kto by im s Ivušom utiekol. Ja teda určite nie.

Spomenúť treba aj Bufona, ktorý ohlásil jubilejný desiaty comeboack a dvakrát zachránil pred osamotenými útočníkmi hostí.

Dobrý výsledok, výkon od ideálu na míle ďaleko. Ale do zažiatku súťaže to isto dáme.

Ibaže by sme nedali.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR