Dedo, ktorý stojí za hriech

RELAX - Tipy na výlet | 11.6.2011, 00.00, prispievatelia

U nás na dolniakoch už púpavy zostarli a zošediveli. Tatry nás privítali naplno rozkvitnutými púpavami aj prvosienkami, tridsiatimi piatimi dolinami, stovkou plies, zasneženými štítmi, prázdnymi hotelmi aj parkoviskami. Najlepší čas na návštevu je mimo hlavnej sezóny.

Tak tu som mala v gatiach aj ja.

reklama

Pri víchrici 19. novembra pred siedmimi rokmi padol drevinový porast na južných stráňach Vysokých Tatier, v Tatranskom podhorí a Podtatranskej kotline. Veterná kalamita a následné premnoženie podkôrneho hmyzu prispeli k tomu, že môj prvý dojem bol – jedno veľké rúbanisko. Zrazu je vidieť všetko a všade. Chýbajúce stromy nenahradia ani najluxusnejšie grandhotely.

Malá aj Veľká Studená
Lomnický štít je vysoký 2634 m. Patrí k najznámejším a najnavštevovanejším štítom Vysokých Tatier a dlho bol považovaný za najvyšší vrchol. Spišiaci ho volali Dedo. Tak sa dnes volá kaviarnička na vrchole. Tvar štítu pripomína pyramídu s tromi hranami. Prvý človek, ktorý vystúpil na končiar, bol obuvník a baník Jakub Fábry. Prvý turistický výstup vykonal v roku 1793 anglický cestovateľ Robert Townson. V roku 1937 spojazdnili lanovku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso a o štyri roky neskôr na Lomnický štít. Tá istý čas držala dĺžkou dráhy svetový rekord medzi osobnými lanovkami a bola najmodernejšou v Európe. Zo štítu je nádherný panoramatický výhľad na Malú a Veľkú Studenú dolinu, Medenú kotlinku, Jahňací štít, Kežmarský štít, Téryho aj Zamkovského chatu, ponad Belianske Tatry na poľské nížiny, opačným smerom dovidieť až na pätinu územia Slovenska. Samozrejme, že pri krásnom slnečnom počasí. Vo vrcholovej budove je pracovisko Tatranských lanových dráh, SHMÚ, Ústav experimentálnej fyziky SAV. Oddelenie fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV umiestnilo koronograf v okrúhlej kupole na streche budovy.

Obnova lesov bude trvať ešte niekoľko desaťročí.

Pokorený Lomničák
Síce lanovkou, ale... Dobrodružstvo, napätie a strach sa zmixovali do nezabudnuteľného zážitku. Turisti, ktorí si zaplatili výstup s horským vodcom na Lomničák, sa sťažovali, že to cestou hore mali v slnečnom počasí priveľmi ľahké. My menej športovo založení sme sa nechali vyviezť lanovkou. Tá prekonáva výškový rozdiel 1700 metrov a dĺžka lana natiahnutého od Skalnatého plesa až po vrchol je 4137 metrov. Jazda hore aj dolu trvá asi desať minút. Na štíte môžeme stráviť päťdesiat minút. To stačí na to, aby sme sa prešli okolo stanice, nafotili všetky výhľady, ktoré nám mraky sem-tam dovolili, vychutnali si snehové vločky vo vlasoch a zohriali sa vo vysokohorskej kaviarničke pri čaji s niečím tvrdším za vysokohorské ceny. No tu sú extrémne ceny celkom oprávnene. Všetky zásoby aj obsluhu sem musia každé ráno doviezť lanovkou. A ak je zlé počasie, prespia na vrchole. Keď vyhlásili náš odchod dolu, chveli sme sa nadšením aj obavami. Chvíľami to vyzeralo skôr ako jazda výťahom. Takmer kolmé klesanie v malej kabínke po dlhom lane prináša rôzne pocity, ale pohľad na majestátne štíty na dosah ruky to prekryje. Už sme boli nad Skalnatým plesom, keď udrel blesk akoby praslo bičom a my sme zrazu stáli. Myslím, že slová slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska sú výstižné viac než dosť. Blesk pravdepodobne udrel niekde pri strojovni. Vraj nám aj iskrili drôty. Do lanovky sa zmestí štrnásť cestujúcich. Všetci o tejto situácii nervózne vtipkovali, no asi polovica mala v gatiach. Mamina túžobne pozerala na stanicu lanovky a smiala sa, či máme v nemalej cene zahrnutý aj vrtuľník na záchrannú akciu. Pracovníci lanovej dráhy nás dotiahli ručne. Úľava, nohy na pevnej zemi. Pri búrke sa rozsnežilo a trištvrte hodiny sme čakali na spustenie do Tatranskej Lomnice. Majestátnosť veľhôr ma dostala. Ten pohľad na panorámu mi teraz neskutočne chýba a cestou do Trnavy pozerám na Malé Karpaty, či náhodou cez noc nenarástli. :-)

Ako sa tam dostať?
Diaľnicou z Trnavy do Žiliny, cez Ružomberok do Popradu, a potom hore pod štíty. Parkoviská v meste Vysoké Tatry sú predražené, ako aj niektoré ďalšie služby.
 

TEXT A FOTO: JÚLIA KAMPFOVÁ