Písmenká trnavského farárka

RELAX - Na ulici | 25.6.2011, 00.00, prispievatelia

Trasa dávnych vyberačov mestských daní priviedla skupinku milovníkov dejín Trnavy pred palácovú stavbu z čias Márie Terézie. Budovu dnešného arcibiskupského úradu postavili na štyroch parcelách. Dva pozemky naľavo od vchodu boli v čase výstavby záhradami, na dvoch vpravo stál Šľachtický konvikt, založený Petrom Pázmaňom. Pár desaťročí predtým tu stáli dva štíhlejšie objekty: dom Telegdiovcov a rožný dom s kaplnkou, vybudovaný pre prvé jezuitské kolégium na území Uhorska.

Tomu sa povie kultúrna vizitka mesta: Vytlačené v Trnave v roku 1578.

„Svoje uhorské prvenstvo má aj dom trnavského farára Mikuláša Telegdiho,“ rozrečnil sa náš sprievodca vo františkánskom habite. „Zriadil v ňom prvú katolícku kníhtlačiareň v krajine, ktorá bola zároveň vôbec prvou tlačiarňou v dejinách Trnavy. Tlačiareň aj s príslušenstvom kúpil 20. novembra 1577 od jezuitov vo Viedni. Tí ju už desať rokov nepoužívali.“

Veľké plány
Na zaobstaranie tlačiarne prispel cisár Rudolf II. tisíckou zlatých, ostrihomská kapitula piatimi stovkami. Tlačiareň na Hollého ulici začala pracovať už v nasledujúcom roku. Jej prvým produktom bola latinská práca Lorenza Magia, ktorú zrejme už vysádzanú odkúpil Telegdi spolu s tlačiarňou. Pri tejto zmienke sa fráter vášnivo rozrečnil:
„No novopečený administrátor ostrihomského arcibiskupa, ktorého kreslo bolo od smrti Antona Vrančiča do menovania Františka Forgáča takmer 35 rokov neobsadené, mal väčšie plány. Chcel vydávať najmä vlastné kázne. Svoje prvé skúsenosti s tlačeným slovom zbieral už od roku 1562, kedy mu vo viedenskom vydavateľstve u Rafaela Hoffhaltera vyšiel katechizmus jezuitského autora Petra Canisia. Telegdi s Canisiovým textom pracoval pomerne voľne, niečo vynechal, mnohé doplnil vlastnými myšlienkami. Tlačeným slovom v maďarčine, ktorá bola predsa len rozšírenejšia ako latinčina, bojoval v rovnakom jazyku proti katechizmom a kázňam protestantských kazateľov. V čase kúpy tlačiarne vo Viedni vydal ešte zbierku kázní, ich druhá časť vyšla už v jeho dome v Trnave.“
„Telegdi sa mnohému naučil od svojho najväčšieho protivníka, ktorým bol jeho rovesník a peštiansky rodák Peter Bornemisa-Abstemius. Superintendent evanjelikov Bratislavskej župy vo svojich kázňach, ktoré vydával aj tlačou, útočil na rímsko-katolícku hierarchiu.

Pápež Antikristom
Išiel vo svojich výpadoch tak ďaleko, že pápeža dokonca nazval Antikristom. Zriadenie kníhtlačiarne v Trnave bolo vlastne protiváhou Bornemisovej tlačiarne, s ktorým Telegdi vo svojich prácach najčastejšie polemizoval. Tlačené slovo ako mocnú zbraň proti reformácii si uvedomoval už skôr aj Mikuláš Oláh. V jeho pravidlách pre trnavskú mestsko-kapitulskú školu sa možno už v roku 1558 dočítať, že v Trnave musí byť zriadená tlačiareň. Túto myšlienku arcibiskup opakuje aj o dva roky neskôr v korešpondencii s generálom viedenských jezuitov. Vzápätí sa tlačiarenskí odborníci objavujú medzi jezuitmi, ktorí sa už nasledujúceho roku chystajú natrvalo usadiť v Trnave. No ako sme si už hovorili, mor, požiar a spor s Telegdim ich tunajšie pôsobenie skracujú na šesť rokov, k založeniu prvej tlačiarne ani neprišlo. To sa podarilo až Telegdimu desať rokov po ich odchode.“

Uhorské prvenstvo
Telegdiho tlačiareň bola prvou katolíckou tlačiarňou v Uhorsku. Prvú takúto dielňu v krajine, ibaže mobilnú, však vlastnil protestant Gál Husár. Iróniou je, že sa remeslu vyučil v rovnakej viedenskej dielni, v ktorej sa tlačili prvé Telegdiho práce. „Husár,“ vysvetľoval fráter Gergius, „prenasledovaný katolíckou vrchnosťou, sa so svojou tlačiarňou často sťahoval. Pôsobil ako kalvínsky kazateľ v Košiciach, Komárne, pravdepodobne aj v Trnave. Neskôr pokračoval v tlačiarenskej činnosti v Komjaticiach, pod ochranou trenčianskeho župana Imricha Forgáča. Tu nadviazal spoluprácu s Telegdiho protivníkom, náboženským spisovateľom, cirkevným hodnostárom a farárom v Hlohovci a Šintave Petrom Bornemisom. V Komjaticiach vychádza aj prvá časť ostrých Bornemisových kázní. Časť Husárovej tlačiarne si odváža do Šintavy a sám tlačí ďalšie diely svojich kázní. Po tom, čo musí opustiť Šintavu, nachádza v roku 1578 útočisko i so svojou tlačiarňou u Štefana Balašu na Plaveckom hrade.“
Práve v roku 1578 Mikuláš Telegdi v Trnave zhotovuje prvé výtlačky Magiových Provincií jezuitského rádu a dva ďalšie autorské tituly so siahodlhými názvami. V ďalšom roku sa na dnešnej Hollého ulici tlačí dielo Petra Ranzana Výťah z uhorských dejín. Autor v ňom vo vydaní Jána Sambuca vysoko hodnotí Svätopluka a ako pôvodných obyvateľov Uhorska uvádza Slovenov. Popri každoročných kalendároch vychádzajú aj práce s celebrujúcimi poriadkami a pravidlami pre katolícku cirkev, závery tridentského koncilu, zbierka uhorských zákonov, usporiadaných chronologicky od panovania prvého uhorského kráľa Štefana po rok 1583. „Už na prvých výtlačkoch z Telegdiho dielne sa objavujú verše či obrázky signované monogramom L. P.,“ končil Georgius náučnú prechádzku obvyklou hádankou, ktorá predznamenávala tému budúcej exkurzie. „Viete, kto to bol?“ (Pokračovanie nabudúce)

TEXT A REPROFOTO: LACO ŠEBÁK