Vozo pracuje na imidži intelektuála, spúšťa novú rubriku: Na úvod kniha Malý strom

BLOG - Totálny analfabet | 3.4.2017, 17.00, prispievatelia

Pohľad na knihu Forresta Cartera trochu inak.

Kniha Malý strom. Foto: Peter Vozár

Milí priatelia,
fodbalová kariéra speje ku koncu, aj keď niektorí hovoria, že ani nezačala, ďalší, že tá už skončila pred 5 rokmi, kto sa má v tom vyznať.

Ako sa hovorí, treba myslieť aj na zadné vrátka. Od dnes začínam pracovať na imidži intelektuála. Čo pojdem robiť po skončení kariéry sbskára do sity arény?

Niekto tam hore mi príliš krásy nenadelil, a v takom prípade sa človek môže stať Itečkárom, alebo si predplatiť vstup do Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

Samozrejme, že keď som stál na životnej križovatke a jeden smer bol úspešný vývojár, zarábajúci ťažké melóny, opačným bolo otvorené nejaké vendégló.

Aby som to zbytočne nenaťahoval. Mám takú myšlienku, že by som sa chcel podeliť o nejaký kultúrny zážitok, aj keď pri mne sa dá hovoriť o živej kultúre najmä na nohách.

Stal som sa dlhoročným sponzorom trnavskej knižnice, knihy v zásade vraciam po dátume výpožičky. Čo som vlastne chcel povedať, skúsim nepravidelne napísať recenziu na nejaký skrytý literárny poklad. Ak teda bude o to záujem.

Dnes to bude Malý strom od Forresta Cartera.

Príbeh indiánskeho chlapca, ktorého sa po smrti rodičov ujmú jeho starí rodičia, on polovičný Čerokí, ona čistokrvná indiánka, je vyrozprávaný detskými očami.

Ak ste niekedy túžili vrátiť čas, drieme vo vás duša zálesáka, milujete prírodu, alebo len túžite po kvalitnom orále od priateľky, je to kniha práve pre vás.

Od prvých stránok máte znovu 5 rokov, píše sa rok 1930 a na svet sa pozeráte nevinnými očami indiánskej siroty, vzorom a hrdinom je vám starý otec, učiteľkou múdra stará mama, najlepšími kamarátmi verní psy, ihriskom majestátna príroda Tennessee a pomáhate pri najzáslužnejšej práci na svete, pri pálení červenkastej nelegálnej whisky.

Stretávate svojrázne postavy vrchárov, obchodníkov, námedzných robotníkov aj politikov, ktorí podľa starého otca môžu za všetko zlé.

Zisťujete, že aj psy majú svoje povahy, hrdosť a muchy, to ocenia najmä dievčatá, lebo psíky to je ňuňuňu, hlavne byť potom pripravený, keď sa budú chcieť pritúliť.

Pomocou drobných príhod, príbehov a rozhovorov prichádzate na univerzálne poznanie, ako to v živote funguje.

A tu som sa pri písaní recenzie zasekol, pretože som chcel dať aj nejakú ukážku, tak som utekal do knižnice, že si ju znovu požičiam, ale nebolo jej, lebo požičaná, ale že v detskom ju majú a potom mi pani hovorí, že však požičanú ju mám ja, svit myslením nepoškvrnenej mysle, aha tak už viem, kde bude, u priateľky, ale tá ju požičala ďalšej, tak pátračka a kým som ju dostal domov, tak tri dni.

Knihu, nie priateľku.

"Stará mama rozprávala, že každý človek má dve mysle. Jedna z nich má do činenia s potrebami telesného života. Tú treba používať na to, aby človek získal prístrešie, potravu a podobné veci, ktoré telo potrebuje. Vraj ju treba používať aj na to, aby si človek našiel družku, mal potomkov a podobne. Dodala, že túto myseľ musíme mať, aby sme sa udržali pri živote. Ale máme aj inú myseľ, ktorá nemá nič spoločné s tým predošlým. Vraj je to duchovná myseľ. Stará mama mi vysvetlila, že ak človek používa telesnú myseľ na to, aby bol chamtivý alebo podlý, ak podvádza ľudí a špekuluje, aby z nich mal zisk... tak sa mu svrkne duchovná myseľ do veľkosti hikóriového orieška."

Dig, babka hotový Coelho, alebo Roštáš. Akurát, že bapke sa to dá uveriť skór. 
Vybrané slová z fejsbúku: bapka, krástne, aspom...

Starý otec hovorili, že veľa slov je zbytočných, slová určite vymysleli politici, pretože na každú vec existuje iba jedno slovo, oveľa dôležitejšie je počúvať hlas človeka, ktorý ich hovorí.

Stará mama tiež neboli kokos, ale dala si záležať, aby Malý strom rástol do výšky aj inteligenčne.

"Keď sme sa vybrali na cestu, vždy sme mali zoznam kníh, čo nám stará mama pripravila, a starý otec ho ukázal knihovníčke, a vrátil knihy, ktoré už stará mama prečítala.
...Starý otec hovoril, že stará mama vie tak dobre čítať, ako hocikto iný.
...Keď stará mama čítala o MacBethovi, videl som v tieňoch na stene ožívať hrad a bosorky a pomkol som sa bližšie k starému otcovmu kreslu. Prestal sa kolísať, keď stará mama prišla k tomu bodaniu dýkov, kalužiam krvi a tak ďalej. Starý otec vyhlásil, že nič z toho by sa nestalo, keby sa lady MacBethová starala o tie veci, o ktoré sa žena starať má, a nepchala nos do vecí, ktoré mal právo urobiť pán MacBeth, a okrem toho, nebola to ani nejaká veľká dáma, a on nevie, prečo ju za takú pokladali.... Ale dodal, že raz videl jelenicu v ruji, ktorá si nemohla nájsť jeleňa a celkom sa z toho pomiatla, narážala do stromov a nakoniec sa utopila v potoku."

Toto sú úplné perly, ak by som to prirovnal k fotbalu, tak takéto akcie, teda vety si zaslúžia opakovačky.

Pozerám na to, pomaličky mi to dochádza, tak toto si musím pozrieť ešte aspoň raz. V Matrixe čávo videl v binárnom kóde Neov fajt, ja vidím v tých vetách Ronaldinha.

Neskutočné majstrovstvo, jednoduchými vetami ukladá starý Forrest čitateľa na prdel, sťa Ronaldinho obrancov Realu.

A takto, Jeďo povedal, že dobré to je, ale dlhé. Nebudem to naťahovať, kniha je vynikajúca.

Utekajte do knižnice, nezabudnite dať venček oprotiva osloboditeľom, po polroku ju tam vrátim. Aj so sponzorským.

Nájdeš ju v regále niekde medzi A a Zet.

Nazdáááár.

PETER VOZÁR