Trnavčanke Jane Benkovej vychádza už 29. román

RELAX - Tí sú naši | 11.4.2017, 11.00, prispievatelia

Musíme zostať spolu je názov nového románu Jany Benkovej, ktorý sa práve v týchto dňoch dostáva do kníhkupectiev a knižníc. Je to už 29. pôvodná kniha autorky, ktorá vyrastala v Trnave, a hoci už žije v Bratislave a pracovné povinnosti ju v súčasnosti viažu aj k Prahe, často ju tu vídať na návšteve u rodičov.

Jana Benková.

Preklady jej kníh vychádzajú aj v zahraničí, napríklad v Česku je to už osem románov a chystajú sa ďalšie. Prvý z nich jej tam pokrstila spevácka diva Helena Vondráčková.

O čom je váš nový román?

- Je to už môj druhý príbeh s krimi zápletkou o novinárke Simone, ktorá nie je iba taká obyčajná reportérka. Pracuje v ženskom časopise a má šťastie na témy, ktoré jej obracajú život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla vlastnú svadbu.

V tomto príbehu však už jej sobáš s milovaným Oliverom neohrozuje nič okrem šarmu a Simoninho iskrivého vzťahu k susedovi Danielovi. Simona sa pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov z tábora vystaví napätým situáciám, ktoré ohrozujú jej kariéru i život.

Nebezpečenstvo ju však ako správnu novinárku neodradí a nebojí sa zasiahnuť ani na tie najvyššie miesta. Ale tentoraz už kvôli práci a svojej ctižiadosti neriskuje vzťah so svojím Oliverom. Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie.

Píše sa 29. knižka ľahšie či ťažšie než tá prvá?

- Asi vás prekvapím, ale ťažšie, lebo pri takom vysokom čísle stúpa aj zodpovednosť. Veľmi si želám, aby sa aj táto kniha čitateľom páčila, aby mali chuť siahnuť aj po tejto, hoci majú odo mňa doma možno už až takmer tri desiatky knižiek...

Aby sa pri nej nenudili, pri čítaní si oddýchli a cítili z príbehu moju životnú dynamiku, entuziazmus a množstvo nových nápadov, pocitov a zážitkov, ktoré som do neho vložila.

Predsa len, potrebujete asi veľa inšpirácie, ak ste sa dostali až po 29. knihu... Máte recept na úspech?

- Mám šťastie ako málokto – mám okolo seba úžasných ľudí, cítim lásku i podporu rodičov, rodiny, priateľov, mojich čitateľov – im som vďačná za pohodu a energiu, ktorú v sebe cítim a môžem rozdávať.

Prezradím, že mám pre vás pripravené už aj dve ďalšie knihy. Takže za tým, že sa mi niečo podarí, je obrovské množstvo práce. Neustálej. Na sebe, na posúvaní tvorby, na prezentácii knihy. Na to všetko mám veľmi vysoké nároky, ale ja inak pracovať neviem, hoci má len málokedy voľný deň.

A konečne mám tu aj v zahraničí okolo seba to, čo sa u nás buduje veľmi ťažko – stabilný profesionálny pracovný tím múdrych a čistých ľudí, ktorí sú mojou podporou, inšpiráciou a môžem sa na nich spoľahnúť.

Mám veľké šťastie a cítim obrovskú vďaku aj za to, že si v tom mori stále pribúdajúcich knižných titulov všímajú moju tvorbu i názory aj novinári, ktorí mi vytvárajú dostatok priestoru na to, aby sa o mojich knihách čitatelia dozvedeli.

Hoci ste aj autorkou životopisných kníh osobností, zbierok rozhovorov so slávnymi ľuďmi, v posledných rokoch sa venujete najmä tvorbe románov pre ženy. Reagujete v nich však aj na aktuálne spoločenské či dokonca aj politické témy...

- Moje knihy, hoci ich zaraďujú k ženským románom, čítajú aj muži – a veľmi si to vážim. Na sociálnej sieti mi píše veľa z nich a ja si každý z ich názorov i prejavov podpory rada prečítam a komunikujem s nimi.

Možno ich čítajú aj preto, že to naozaj nie sú iba klasické románové príbehy, ale vkladám tam aj reálne udalosti, s nadhľadom glosujem aktuálne dianie. Napríklad vo veselej knihe Malinový sen nájdete ukážku absurdného pracovného prostredia zamestnancov rodinnej firmy.

Na Slovensku existujú aj zamestnávatelia, ktorí nemajú záujem vytvoriť zamestnancom ani len minimálne podmienky na ich prácu, šetria aj na ceruzkách do kancelárie a kúrení – chcem, aby nad tým moji čitatelia premýšľali a aj vďaka mojim knihám si uvedomovali svoju hodnotu a mali na svojich zamestnávateľov nároky tak, ako majú nároky šéfovia na nich.

Prvú českú knihu Jane Benkovej pokrstila speváčka Helena Vondráčková. 

Zaujali ste aj románom Šťastná žena. V ňom ste načreli aj do pikantností politického zákulisia...

- Je to román plný iskrivých dialógov, ktoré sú pre môj ľahký a vtipný štýl písania typické. Ide o príbeh Veroniky o tom, že život po boku úspešného bohatého muža môže zvonka vyzerať trblietavo a lákavo, ale vnútri môže skrývať príbeh ženy, ktorá sa cíti najosamelejšia na svete.

Je manželkou kandidáta na prezidenta, ktorý svojim veľkolepým plánom podriaďuje všetko bez výnimky, aj rodinný život. Lenže Veronika zistí, že stačí nájsť v sebe malú iskru energie a sily, použiť tú našu typickú ženskú rafinovanosť – a všetko môže byť napokon inak...

Dej obsahuje aj črty z politického zákulisia, ktoré poznám a pohybujem sa v ňom. No a zásadný fakt, že táto malinká, v medzinárodnom meradle v podstate bezvýznamná slovenská politická scéna je iba divadlom pre občanov s výsledkom práce len pre vyvolenú skupinku ľudí, napojenú na práve aktuálnu politickú moc, ten som vynechať nemohla.

Od toho množstva slovenských autoriek sa odlišujete nielen štýlom písania románov, ale aj verejným vystupovaním. Často sa vyjadrujete k aktuálnym spoločenským, politickým témam... Vediete komunikačné tréningy pre manažérov. Absolvujete ich aj vy sama?

- Áno, samozrejme, ak chcem, aby na mňa boli hrdí rodičia, čitatelia i vydavateľstvo. Mám radosť, keď mi niekto zloží poklonu, že rozprávam pekne, výrazne a spisovne, a veľmi sa mi to páči aj u iných ľudí – je to prejav kultúry a úcty k svojmu jazyku a človeku to vytvára autoritu. U osôb, ktoré vystupujú verejne, by mala byť spisovná slovenčina samozrejmosťou. Viem však, že u nás je, žiaľ, skôr výnimkou.

Na písanie musíte mať veľa inšpirácie, na verejné vystupovanie však aj prehľad, veľa informácií...

- To určite áno, nesmiem stagnovať. Čítam veľa politických, ekonomických kníh... Sledujem od rána do večera všetky spravodajstvá, výstupy z agentúr, noviny, tlačovky, týždenne si kupujem takmer desať časopisov...

To všetko mi pomáha pri písaní, aby neboli moje knižky plytké a moji čitatelia už vedia, že im okrem klasickej románovej zápletky vždy ponúknem aj niečo navyše, malý bonbón – určitú pridanú hodnotu, ako sme už spomenuli.

Informácií nikdy nie je dosť a ja si veľmi zakladám na tom, aby som mala dokonalý prehľad v spoločenskom dianí a mohla si vytvoriť názor, keďže ho prezentujem verejne.

Navyše, na to komediálne politické dianie u nás sa ma pýtajú aj zahraniční novinári, musím byť pripravená.

Chystáte aj nejaké stretnutie s čitateľmi v Trnave?

- Kalendár mám už plný do konca roka, ale ak sa nájde niekto šikovný a profesionálny, kto ho dokáže dobre zorganizovať, budem sa tešiť a rada prídem! Viac času teraz trávim v Česku, kde mi vyšla nová kniha Čistá láska.

Do Trnavy však chodím často k mojim drahým rodičom, takže vidím, čo sa tu deje a mení alebo naopak chátra, na vlastných skúsenostiach teraz zažívam, ako tu pracujú, resp. nepracujú úrady, súdy...  Moji čitatelia ma tu teda môžu stretnúť často – a oslovujú ma aj na ulici či v kaviarni.

Bola som už aj hosťom relácií Karinky Brodňanovej a Mary Závodníkovej v Mestskej televízii Trnava a priestor prihovoriť sa mojim trnavským čitateľom mám pravidelne aj na webe trnavskyhlas.sk, ktorý rada sledujem. Veľmi si to vážim a ďakujem.

(red)

Foto: archív