Vieru novej posily trnavských bejzbalistov nezlomila ani choroba jeho mamy

ŠPORT - Bejzbal | 13.6.2011, 15.05, Ján Král

Prišiel, aby šíril posolstvo amerického bejzbalu. Trnavských bejzbalistov bude zdokonaľovať v nadhode počas nasledujúcich týždňov Mike Wieda. Nadhadzovač spoza veľkej mláky sa Angels upísal do konca aktuálnej sezóny.

Miluje pivo, country a pohodu. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Kto je Mike Wieda?
- Chlapík, čo miluje bejzbal. Milujem túto hru, milujem spoznávanie nových ľudí a milujem, keď sú okolo mňa ľudia s víziou a je v nich niečo unikátne. Venujem sa bejzbalu od detstva a vždy som si užíval šťastné chvíle, ktoré mi dal bejzbal. Vďaka nemu som sa naučil na sebe tvrdo pracovať, stať sa lídrom, byť priateľským a pomáhať spoluhráčom v tíme. Veľmi mi to pomohlo i v osobnom živote.
Čo sa vám vybaví, keď sa spýtame na vaše rodné mesto?
- Pochádzam z Illinois, Mount Prospect. Žije tam okolo 54-tisíc ľudí. Mesto je vystavané z domov, nie bytoviek, sú tam veľké susedstvá. V Spojených štátoch získalo ocenenie ako najvhodnejšie mesto na založenie a výchovu rodiny. Je veľmi bezpečné, takmer bez kriminality, jednoducho veľmi pokojná oblasť.
S trnavskými Angels ste už minulý rok absolvovali turnaj v Bielorusku. Vraciate sa teda do známeho prostredia...
- Dôvod, prečo som sa vrátil a odohrám celú sezónu v Trnave, je partia. Každý hráč v tíme je skvelý človek. Nadhadzovači sa chcú odo mňa učiť, ostatní majú tiež záujem napredovať i vďaka mojim skúsenostiam. Prezident klubu a tréner tímu Maroš Jančovič je mi veľmi nápomocný. Je to otvorený človek, ochotný načúvať tomu, čo im môžem ponúknuť. Verím, že spolupráca bude veľmi dobrá pre obe strany. Cítim sa vítaný, takmer ako doma. Akoby som tu pôsobil už roky.

Mike Wieda je veriaci človek. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

Bolo to ťažké rozhodnutie opustiť Ameriku a prísť na Slovensko?
- Nie. V rodine mám silné zázemie, dávajú mi veľa lásky a podpory. Na základe skúsenosti z minulého roka, keď som za tím nastúpil v Bielorusku, som ich uistil, že budem v pohode, keďže mnoho ľudí z tímu už poznám. I keď tentoraz namiesto pár dní odchádzam na štyri mesiace. Doma mi povedali: Choď do toho, rob presne to, čo chceš urobiť, splň si sen a hraj bejzbal na akejkoľvek úrovni chceš.
Vraj máte doma priateľku...
- Mal som. Je to zložité, keďže ide o odchod na pomerne dlhý čas. Nechceli sme sa rozísť, nestalo sa medzi nami nič zlé, čo by na to dávalo dôvod, ale bolo by veľmi ťažké znášať odlúčenie na štyri mesiace. Preto som jej povedal: Rob čokoľvek, čo musíš a čo chceš, práca, škola a všetko ostatné... Ja upriamim pozornosť zase na bejzbal a napredovanie trnavského tímu. Keď sa vrátim domov, sadneme si a porozprávame sa, či to bude ďalej fungovať alebo nie.
Aké sú vaše prvé dojmy z Trnavy?
- Krásne a nádherné mesto! Centrum dýcha históriou, očarili ma hradby. Je zaujímavé počúvať všetky príbehy o katedrálach. Oslovila ma architektúra. Jednoducho nádhera. Doma hovoríme: Neopravuj, čo nie je rozbité. Trnava pôsobí skvele. V USA máme tiež veci, ktoré sú krásne, ale všetci sa ich snažia meniť zapracovávať do 21. storočia. V Trnave to tak nie je. Je krásna presne taká, aká je. Tak si ju zachovajte. Takisto bejzbalový štadión je veľmi pekný. Ťažko by som hľadal krajšie prostredie pre bejzbal na Slovensku.
Trnava je známa aj svojimi kostolmi. Ste veriaci, zájdete na omšu?
- Áno, aj to je dôvod, prečo som tu. Pred niekoľkými rokmi som stratil mamu, zomrela na rakovinu. Odvtedy som sa začal viac venovať viere. U nás v Amerike množstvo mladých ľudí v mojom veku nechodí do kostola. Zrejme majú obavy, že by sa pred Bohom za svoje viny hanbili. Nechcú sa cítiť nepríjemne. Prišiel som sem aj preto, aby som sa naučil viac o kresťanskej viere a možno mohol neskôr doma pomôcť tým, ktorí sa boja.
Aké sú vaše ďalšie povahové črty? Prezraďte pozitívne i negatívne.
- Patrím k otvoreným, bezstarostným a veľmi spoločenským typom. Rád sa porozprávam, spoznávam nových ľudí, získavam priateľov a rád sa zabávam. Chcem žiť život naplno, aby som si mohol vo chvíli smrti povedať, že som urobil všetko, čo sa dalo. A negatíva? Možno nerád prispôsobujem svoj životný štýl. Nemyslím si však, že mám veľa záporných stránok. Mám priateľskú povahu, ak je niekto, kto ma nemusí, tak ho neriešim.

Loptičku hádže rýchlosťou 91 míľ, čiže skoro 146,5 km za hodinu. Foto: Michal Hlavatovič

V čom je rozdiel medzi americkým a slovenským bejzbalom?
- Nevnímam to ako markantné rozdiely. Tie sú medzi americkým a japonským bejzbalom, kde sa hrá odlišnými štýlmi. V americkom bejzbale je oproti európskemu poňatiu viac taktiky. Slováci sa v podstate stále učia, v zručnostiach a taktike sú na základnej úrovni. V Amerike je ponímanie bejzbalu komplexnejšie. Rozdiely spočívajú aj v príprave na hru, rozcvičke pred zápasom, iný je strečing.
Na čo budete nadhadzovačov pri tréningu upozorňovať?
- Veľmi dôležitý je každý pohyb, poloha tela pri hode loptičky. Chcem chlapcov naučiť všetkým mechanizmom a pozíciám tela, ktoré sa skrývajú za úspešným nadhadzovaním. Ak ich budú ovládať, dosiahnu požadované výsledky.
Akou rýchlosťou nadhadzujete?
- Môj najrýchlejší nadhod mal rýchlosť 91 míľ za hodinu. Teraz dosahujem rýchlosť asi 85 – 87 míľ.
Slovenskí pálkari sa teda majú na čo tešiť...
- Verím, že Angels pomôžem a spoločne získame ďalší majstrovský titul.
Chytili vás okrem bejzbalu aj iné športy?
- Bejzbal je moja vášeň. Mám však rád aj preteky áut, v Amerike známe ako nascar. Taktiež patrím k veľkým fanúšikom amerického futbalu. Rád si zahrám frisbee. Nikdy som veľmi nevyznával klasický európsky futbal, ale hovoril som už s niekoľkým spoluhráčmi, že by som sa rád zašiel pozrieť na Spartak, keď sa začne sezóna. Ešte som nebol na žiadnom futbalovom zápase.
Aký typ hudby máte rádi?
- Country, najmä speváka Jasona Aldeana. Je to hudba o pohode pri pivku s priateľmi a o užívaní života. Sedíte pri táboráku, horí oheň, hrá country a človek relaxuje.
Apropo, pivo. Skúsili ste už i slovenské?
- Áno, skúsil som. Doma máme Pabts Blue Ribbon, čo je pomerne silné pivo. Posledných pár týždňov som ho pil, a tak sa pripravoval na zdolávanie piva na Slovensku.
A čo slovenské jedlo?
- Je síce iné ako v domovine a trošku potrebujem čas, aby som si zvykol. Už som zavítal aj do miestnych supermarketov a skúšam slovenské raňajky. Dorothy, moja priateľka v Štátoch, pochádza z Poľska, takže už som si stredoeurópsku kuchyňu vyskúšal.
Zaiste ste si už všimli slovenský poklad – krásne ženy...
- Úprimne? Pravdepodobne sú to tie najkrajšie ženy, aké som kedy videl. Človek ide do mesta a len sa obzerá okolo seba: čože? Sú jedinečné a úplne krásne. Nóbl! Viete, mnoho dievčat u nás doma si myslí o sebe, že sú krásavice. Aj sa snažia, aby to chlapi vedeli. Slovenky to zjavne nepotrebujú, starajú sa o seba ako každý iný deň, a pritom sú krásne a slušne vychované.
 

Kto je Mike Wieda?
Narodil sa 1. februára 1985 v Chicagu. Pochádza z Mount Prospect v Illinois. Má jedného súrodenca, brata Kena. S trnavskými STU Angels sa dohodol na zmluve do konca septembra. Počas kariéry hrával za Oakton College, neskôr za Chicago State University. Na profesionálnej úrovni hádzal za Schaumburg Flyers.