Piknik i lezecké steny kúsok od Bratislavy

RELAX - Tipy na výlet | 16.6.2011, 00.00, prispievatelia

Obľúbené výletné miesto Bratislavčanov. Tak to musí byť určite dostupné po asfaltke, pomyslíte si, kam inam by paštikári vyšli? Nie je to celkom pravda.

Vstupná brána gotického hradu sa ešte ako-tak zachovala.

reklama

Výlet na zrúcaninu gotického hradu Pajštún je celkom dobrá túra. Hore sa potom môžete opaľovať, preliezať staré múry, ale aj opekať. Pajštún stojí na vysokom vápencovom brale od 13. storočia. Jeho pôvodná funkcia bola obranná. Patril do sústavy pohraničných hradov v Malých Karpatoch. Tá chránila severozápadnú hranicu Uhorska. Pajštún patril dlho grófom zo Svätého Jura a Pezinka. Neskôr striedal majiteľov, v polovici 18. storočia vyhorel a opravili ho len čiastočne. V roku 1809 ho zdecimovali Napoleonovi vojaci. Odvtedy je v ruinách.
V prvej polovici 17. storočí dal stredoveký hrad prestavať jeho vtedajší vlastník Pavol Pálfi. Práce viedol taliansky stavebný inžinier Filiberto Luchese. Ten urobil svoju prácu tak dôkladne, že z pôvodného stredovekého jadra nezostalo takmer nič. Pristavil aj obranné veže, nárožné bastióny, z ktorých mohli obrancovia hradu páliť na nepriateľa delami. Majstrovstvo staviteľa, ktorý prerábal aj Bojnický zámok a Bratislavský hrad, môže pozorné oko obdivovať v ruinách Pajštúnu aj dnes.Zhora, z nadmorskej výšky takmer šesťsto metrov, sa otvára krásny výhľad. Vidno Pezinské a Devínske Karpaty, Záhorskú nížinu a za jasného počasia aj Alpy.

Cez les aj po skale
Najjednoduchšia cesta nahor vedie z obce Borinka od miestnej krčmy pri autobusovej zastávke oproti miestnemu úradu a kostolu. Pohodlný, len na záver strmý výstup po červenej značke trvá necelých štyridsať minút. Trochu dlhšia prechádzka je zo Záhorskej Bystrice. Po modrej značke treba prejsť do Mariánky a odtiaľ po červenej cez Borinku až nahor. Šliapanie zaberie asi hodinu a pol. A kto má chuť na dlhšiu túru (a zároveň na najkrajšiu trasu), nech sa vyberie z bratislavskej Rače. Po zelenej značke popri kúpalisku Zbojníčka alebo po modrej na Medené hámre, ďalej po žltej značke na Kozlisko s odbočkou na Dračí hrádok a odtiaľ po červenej na Pajštún. Táto trasa trvá štyri až päť hodín.
Hore sú v zákutiach zrúcaného hradu pripravené ohniská a lavičky. Milovníci dobrého jedla si teda prídu na svoje. A na svoje si môžu prísť aj milovníci lezenia. Pajštún je mekka bratislavských lezcov, jediné, čo majú blízko. Lezie sa tu už od čias po 1. svetovej vojne. Mnoho dobrých lezcov začínalo práve tu. Postupne vznikali nové cesty a istenia. Pre niektorých lezcov je už Pajštún oblezený a nezaujímavý, iní zas tvrdia, že si tu prídu na svoje všetky kategórie a vždy si tu dobre natiahnu svaly. Pozor však na staré hrdzavé skoby! Ani liezť po hradných múroch, zvetraných časom, sa neodporúča. Každý rok v apríli sa na skalách pod zrúcaninou konajú lezecké preteky Pajštúnsky budíček.

Napoleonskí vojaci vyhodili Pajštún spolu s Devínom do povetria. Odvtedy hrad už nikto nerekonštruoval.

Krkavčia matka
S hradom Pajštún sa spájajú aj zaujímavé povesti. Jedna hovorí o krutej hradnej panej. Tá raz bezohľadne vysmiala úbohú matku dvojičiek, ktorá ju prosila o krajec chleba. Sedliačka ju prekliala: Porodíš sedem synov, pre ktorých sa budeš trápiť dvakrát osem rokov. A stalo sa. Hradná pani sa hanbila za toľko detí. Prikázala teda svojej vernej slúžke, aby za mešec peňazí šesť chlapcov zahlušila v lese. Slúžku s mrnčiacim nákladom na chrbte však stretol hradný pán. Musela s pravdou von. Pán potom svojich synov zveril do opatery najlepšiemu priateľovi. Až na ich šestnáste narodeniny usporiadal veľkú oslavu a vedľa jedného svojho chlapca posadil šesť ďalších junákov. Hradná pani skoro spadla z nôh. Svoj čin dávno oľutovala a skutočne sa šestnásť rokov pre svoje deti trápila. Presne ako kedysi predpovedala žobráčka. Manžel a synovia jej odpustili a odvtedy všetci žili na Pajštúne šťastne a spokojne.

Ako sa tam dostať?
Po diaľnici D1 do Bratislavy, potom po ceste číslo 2 do Stupavy. V Stupave je odbočka doprava na Borinku.
 

TEXT A FOTO: MARIANNA WOLFOVÁ