Ako sa správať? Účelne!

RELAX - Retro | 16.6.2011, 00.00, prispievatelia

Trnavský hlas číslo 24 vyšiel 12. júna 1991. Arpád Matejka rád prijímal všetky stránky, rád sa rozprával s občanmi a radil im. Najviac ho trápilo, že občania píšu nepodpísané podania.

Pohľad na šúrovský kostol. V pravom hornom rohu fotografie je obecná pečať z roku 1631. Obnovený chrám i nová fara a občania Šúroviec privítali svojho rodáka otca Revesa, ktorý tu celebroval svätú omšu. SNÍMKA: mč

A pisateľom poradil, aby sa s problémami obracali na kompetentné úrady. Začalo sa Filmové leto ´91, poľnohospodári zberali kukuricu na siláž, pútnici z Cífera a Jablonca sa vybrali do Lurdov. Dôležitou správou bola aj druhá časť pokynov Štábu civilnej ochrany okresu Trnava pre obyvateľstvo v prípade radiačnej havárie. O tej sa občania dozvedia neprerušovaným signálom sirén v trvaní najmenej dvoch minút. Rozhlas a televízia budú vysielať podrobnejšie upresňujúce pokyny a informácie. „Upozornite na situáciu susedov a spolupracovníkov. Zachovajte pokoj a rozvahu. Riaďte sa pokynmi starostov obcí a poriadkových jednotiek. Obmedzte telefónne hovory. Ukryte sa v budovách, ak je to možné, v pivničnom priestore. Utesnite okná a dvere. Chráňte si dýchacie cesty, prinajmenšom navlhčenou vreckovkou.“ Po niekoľkých hodinách, po meraniach indikácie nebezpečenstvo buď odvolajú, alebo obyvateľstvo evakuujú do bezpečnej zóny. Nemecko do roku 2022 odstaví všetky jadrové elektrárne. Fukušima bola dostatočnou výstrahou. Zostáva nám dúfať, že krajiny Európskej únie vrátane Slovenska budú tento krok postupne nasledovať.

Nevšedný útvar
Reportáž spoza múrov väznice je niečo, čo si v dnešných novinách a časopisoch neprečítate. Porevolučná eufória možno spôsobila, že sa redaktor dostal do trnavskej väznice, či útvaru zboru nápravnej výchovy v Hrnčiarovciach. „Iba necelých dva a pol roka uplynulo odvtedy, čo útvar nápravnej výchovy ožil prvými odsúdenými. Je to naozaj útvar, alebo ústav? Budova, resp. kolos objektov totiž vôbec nepripomína väzenie (až na tie mreže v oblokoch), skôr nemocnicu. V takmer novej budove do štvorca je 170 izieb. (Veruže nie sú to väzenské cely, ale izby o rozmeroch 6x6 m.) V každej je 5-6 odsúdených.“ 3. marca 1988 začal útvar činnosť pre všetky odsúdené ženy zo Slovenska. Prišlo k reprofilácii, v čase reportáže bolo v zariadení 330 mužov zaradených v I. a II. nápravno-výchovnej skupine. „Celý útvar je riešený formou uzavretých kolektívov, jeden kolektív predstavuje skupinu 25-30 odsúdených. Každý výchovný kolektív predstavuje uzavretú bunku s ôsmimi izbami. K dispozícii je pekne zariadená kultúrna miestnosť, v ktorej nechýba veľký televízor, ďalej je tu miestnosť pre záujmovú činnosť a hospodársky kútik. Každá izba má vlastné sociálno-hygienické zariadenie so sprchou. Navštívili sme i školské stredisko, knižnicu s piatimi tisícmi titulov.“ Perfektne vybavené ambulancie zdravotného strediska, stravná jednotka 33 Kčs, strava kvalitnejšia ako pre deti v školských jedálňach. Čo ešte potrebujú? Učebne pre tých, ktorí neabsolvovali ani povinnú školskú dochádzku. Úplná negramotnosť sa pohybovala medzi siedmimi až deviatimi percentami. Jeden by závidel takú starostlivosť.

K zdravotníckej starostlivosti patrí tiež zubná ambulancia. Vybavená špičkovými zariadeniami. SNÍMKA: R. Selický

Čo ďalej?
Patrik Herman v ankete vyspovedal stredoškolákov. Vybrali sme odpovede Jána, druháka zo SPŠ dopravnej. Ten to vychytal. „Myslíte, že máte reálnu šancu uplatniť sa v živote, plne sa realizovať? Šancu má každý človek. Len na ňom záleží, či ju dokáže využiť. Pretože každý z nás stráca len to, čoho sa sám vzdáva. Myslím, že keď sa budem držať idey pragmatizmu Jamesa a Dawesa – pravdivé a správne je len to, čo je mne, jednotlivcovi tejto spoločnosti užitočné, tak si nájdem uplatnenie. Uberá sa štát správnym smerom? To, kam sa uberáme, mi pripadá takto – sadli sme si do nočného rýchlika. Myslíme si, že ide do New Yorku, a on ide do Bolívie. Čo ťa v súčasnosti najviac trápi? Myslím, že každého z nás trápi to, že nevie, na čom je. Nevie, kde skončí, nevie, čo sa stane.“ Na druháka celkom rozumné a nadčasové odpovede. „Do popredia sa dostáva otázka budúcnosti mladých ľudí. Obavy, neistota, ale tiež viera vo vlastné sily. V pulze života sme iba chvíľkou. Využime ju!“

JÚLIA KAMPFOVÁ