Víťaz maratónu nechcel byť medializovaný, v práci sa tváril, že musí ísť k lekárovi

ŠPORT - Atletika | 17.7.2017, 14.24, prispievatelia

Pred štyridsiatimi rokmi sa pod Javorinou bežal historický regionálny šampionát na 42 195 metrov.

Jozef Sloboda už odišiel do večnosti, no v spomienkach naďalej zostáva medzi nami. Nezabudnuteľný trnavský bežec na dlhé trate absolvoval aj stovky dedinských podujatí. V tomto prípade ho objektív zachytil v októbri 2012 so štartovým číslom 18 na trati Kľačianskej desiatky. Foto: Marta Országhová

reklama

V sedemdesiatom siedmom roku sa na zvlnenej trase pod Javorinou bežal XV. považský maratón. Prvý raz aj s visačkou majstrovstiev Trnavského okresu.

Síce v tom čase mala Trnava v polovici októbra Štafetový maratón priateľstva a zdravia, lenže oficiálne preteky jednotlivcov na 42 195 metrov v tomto starobylom meste alebo jeho širšom okolí chýbali.

Preto sme požiadali Novomešťanov o možnosť vypísania maratónskej premiéry o titul majstra Trnavského okresu v rámci ich medzinárodnej konfrontácie.

reklama

Po kladnom stanovisku začali horúčkovité prípravy. Ouvertúru nášho okresného šampionátu vyhral Jozef Sloboda (Stavoindustria Trnava, 3:11:15,4).

Ďalšie dve priečky obsadili vytrvalci TJ Vysoké školy Trnava, strieborný stupienok získal vysokoškolský učiteľ PdF UK Marián Papiernik, bronzový bol maratónsky debutant Miloš Markuška.

Medaily, diplomy a vecné ceny odovzdal trnavskému triu na večernej gala posiedke Ján Szabo, člen predsedníctva okresného výboru telovýchovy.

Keďže Jožko Sloboda je už po smrti, pošlime mu do bežeckého neba túto majstrovskú spomienku spred rovných štyroch desaťročí. V reportáži pre okresný týždenník Trnavský hlas vtedy povedal:

„Horúčava a členitý profil nám dali riadne zabrať. Do krakovianskej obrátky sa mi bežalo dobre, no protivietor na spiatočnej ceste komplikoval situáciu celému pelotónu. Mojich posledných sedem kilometrov už bolo utrápených.“

Trnavčania sa začiatkom októbra 1980 zúčastnili svetoznámeho Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, najstaršieho maratónskeho behu na európskom kontinente. Na pamiatku sa nechali zvečniť pred Sochou maratónca. Jozef Sloboda stojí tretí sprava. Foto: Dominik Szabo

Spravodajsky ešte zaznamenajme, že spomedzi sedemdesiatich siedmich odvážlivcov na štarte – prišli z celej ČSSR, ale aj z Nemeckej demokratickej republiky a Maďarska – sa postupne vzdali jedenásti.

Absolútny víťaz ušiel zo skúšky

Ešte jeden zriedkavý čriepok z 21. mája 1977. Považský maratón mal celkového premianta v Karolovi Petőczovi (Inter Slovnaft Bratislava, 2.39:07,4 h).

Po dekorovaní najlepších aktérov prišiel za mnou hlavný hrdina so zlatým vencom na krku s nevšednou žiadosťou.

Vraj či ho môžem pri spravodajstve do masmédií vynechať, keďže zo skúšky Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave odišiel s výhovorkou, že musí ísť k lekárovi na akútnu prehliadku.

Samozrejme, išlo o víťazovu nerealizovateľnú požiadavku. Veď ako by mohli reportážne postrehy z novomestského maratónu, súčasne majstrovstiev Slovenska, informovať čitateľov a poslucháčov o výsledkoch až od druhého miesta?

Pochopil to aj samotný premiant v žlto-čiernom tričku Interu. Preto po návrate do práce v rozhlasovom orchestri musel vyjsť s pravdou von.

A na dôvažok, úspešný maratónec-huslista k pondelkovému ospravedlneniu pred ďalšou muzikantskou skúškou priložil fľašu šampanského.

Tobôž ak radosť po Karolovom maratónskom víťazstve na Považí znásobilo narodenie jeho dcérky. Akože inak, dostala meno Viktória.

JAROSLAV LIESKOVSKÝ