Blog Dušana Radolského: Spartak má pred sebou ešte kus práce

BLOG - Dušan Radolský | 10.8.2017, 07.00, prispievatelia

Nedávno som čítal, že naša futbalová liga je hodnotená na 32. mieste v Európe. Keď si spravíme pomyselné rozdelenie po desať, tak de facto otvárame až štvrtú kategóriu. Odzrkadľuje sa to reálne aj v našom futbale. Každé kolo som mal možnosť vidieť dva až tri ligové zápasy a úroveň je naozaj pomerne slabá.

Ilustračné foto: Lukáš Grinaj

Čo doteraz ukázala nová sezóna Fortuna ligy?

Trnava vedie ligu a musí byť z pohľadu doterajších výsledkov spokojná. Otázka znie, dokedy sa udrží na špici a či bude schopná výsledky opakovať.

V prejave mužstva je stále množstvo nedostatkov, čo vyplýva aj z letných zmien, keď prišiel nový tréner a noví, aj skúsení, hráči.

Nový tréner El Maestro priniesol veci z bundesligy a snaží sa ich aplikovať, veľa roboty ale na mužstvo čaká pri bránení defenzívnych štandardiek, zlepšiť treba ponukovú činnosť, otázka stojí aj čo so stredom ihriska, kde Pehlivan zatiaľ nespĺňa parametre kladené na cudzinca. Ale prosím, ešte má tento hráč čas dokázať kvality.

Samozrejme, ako Trnavčan cítim radosť, že Spartak je na čele tabuľky, pretože vstup do súťaže je veľmi dôležitý.

Tréner údajne robí veľmi kvalitné analýzy zápasov, potrebné je, aby sa hráči z nich poučili a preniesli poznatky do hry. Tá ešte zďaleka nie je ideálna.

Veľmi dobre ale zatiaľ ťahajú skúsení futbalisti ako Godál či Greššák, zaujímavý je Egho. Pekára ešte musia hráči pochopiť, svojimi skúsenosťami ale môže na pozícii podhrotového hráča mančaftu pomôcť.

A čo ďalší?

Slovan Bratislava je síce druhý, stále je to však z jeho strany určité sklamanie. Výsledky nie sú adekvátne, čo potvrdzuje aj vypadnutie z európskeho pohára so slabým mužstvom.

O úrovni ligy vypovedá aj fakt, že Nitra, ktorá ani nemala byť v súťaži, je tretia. Samozrejme, hovorím o stave po troch kolách, čo sa ešte môže zmeniť.

Dunajská Streda ťahá diváckym zázemím, čo je pozitívne. Zlaté Moravce sa ukazujú, že asi Jurajovi Jarábkovi sedia. S prostredím je zžitý a dáva dohromady dobré mužstvo, ktoré sníva o prvej šestke.

Ružomberok zatiaľ v lige neukázal to, čo v Európskej lige proti Evertonu. Za pohár sa mu dá zatlieskať, ale vypadli. Ak v lige odohrajú osem z desiatich zápasov ako proti Evertonu, môžu pokojne byť pokojne majstri. Či to však zopakujú, je veľká otázka.

Trenčín sa stále hľadá, cudzincov chce tréner riešiť aj cez disciplínu, proti Trnave napr. od úvodu nepostavil Beridzeho ani Ubbinka. Popritom budujú káder na nových hráčoch.

Podbrezová pokračuje podobne ako v závere jari, keď premrhala šancu skončiť na treťom mieste. Prešov je mužstvom prekvapení. Vyhrá v Žiline a doma vysoko podľahne Slovanu a Nitre.

Michalovce hrajú pre rekonštrukciu štadióna stále vonku, nedali ešte gól, ich vystúpenia zodpovedájú minulej sezóne.

Senica je úplne špecifická. Človek musí byť smutný, keď sa pozrie ako to v klube klapalo pred niekoľkými rokmi a teraz tréner ani nevie, koho postaviť, lebo mu prichádzajú hráči nadnesene povedané "dve hodiny pred zápasom". To nesvedčí o dobrej práci.

Posledná je Žilina, z čoho som veľmi prekvapený. Po Trnave je to ďalšie mužstvo, ku ktorému mám bližší vzťah. MŠK vypadol z pohárov. Nepáči sa mi, že zaznievajú výhovorky o veku mladých hráčov. Možno sú mladí, takmer všetci už ale odohrali zhruba sto ligových zápasov. A to už musíme hovoriť o skúsenosti.

Európa a zbytočné superlatívy

Domáca liga má súvis aj s účinkovaním tímov v Európe. Slovenské mužstvá odohrali desať zápasov v predkolách, z nich nevyhrali osem. Jedno z dvoch víťazstiev nepomohlo vôbec, v Kodani na postup nestačilo.

A Ružomberok sa ním prepracoval k postupu. Doma hrali naše celky päť zápasov, nevyhrali ani jeden.

Keď to premietneme do percent, tak 80% zápasov naše kluby nevyhrali a Ružomberok dokonca v 75% posledných duelov neskóroval.

Stále hovoríme, ako to dobre vyzeralo a ako sa naše kluby prezentovali. Lenže naši súperi hrali o postup a cieľ splnili. Európa nám nastavila tvár ligy, čím sa môžem vrátiť k úvodnému konštatovaniu, prečo v rebríčku národných súťaží sme 32. v poradí.

V tejto súvislosti by som uvítal, keby sa v médiách neobjavilo toľko slov ako sú "super, fantasticky, úžasné,..." smerom k výkonom hráčov.

Platí to pre ligu, ale napr. aj reprezentačnú dvadsaťjednotku sme vynášali do nebies, dokonca ich prijal premiér.

Áno, niektorí hráči odviedli kus výbornej roboty, ale nepostúpili sme ani zo skupiny, hnevali sme sa na Nemcov, podľa mňa úplne neprimerane.

Od superlatívov by sme mali upustiť. Liga omladla a nevyzretí hráči si potom namýšľajú, akí sú dobrí. Ťažko ich takto prinútime napredovať. Potrebujú disciplínu a správne usmernenie, ak sa chceme posunúť vpred.

DUŠAN RADOLSKÝ

Autor je futbalovým trénerom, pôsobil vo viacerých slovenských kluboch, najvýznamnejšími štáciami boli 1.FC Košice, Slovan Bratislava, MŠK Žilina a Spartak Trnava.

Viedol úspešnú slovenskú dvadsaťjednotku, ktorá skončila na majstrovstvách Európy na štvrtom mieste a kvalifikovala sa na olympijské hry v Sydney.

Figuroval ako asistent pri poslednom federálnom výbere Československa.

Trénoval aj v Dubaji, výraznú stopu zanechal v tímoch z Českej republiky (Cheb, Olomouc, Hradec Králové, Slovácko) a v meno si urobil aj v Poľsku, kde viedol Dyskoboliu Grodzisk, Ruch Chorzów, Poloniu Varšava či LKS Nieciecza.

Rodený Trnavčan oslávil 13. novembra 66 rokov.