Blog Šoková terapia: Sama za seba

BLOG - Šoková terapia | 23.6.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Môj bývalý chlap mal obe ruky ľavé. Keď sme sa sťahovali do spoločného bytu, chcela som vymaľovať obývačku na olivovo zelenú. Zastrájal sa, že si farbu namieša sám. Po návrate z práce domov som mala pocit, že sa nachádzam v siedmej cenovej na okraji mesta.

Neonová farba mi ťahala oči. Na druhý deň som si farbu namiešala sama a izbu vymaľovala podľa predstáv. Tri dni bol na mňa zdutý, že som ho k tomu druhýkrát nepustila. Raz cez víkend som ho poprosila, aby povysával byt kým ja urobím nákup. Lenže fešák zle strčil hadicu do vysávača, niečo prepol a všetok nahromadený bordel z neho vyfúkol do vzduchu. Keď som sa vrátila domov, hľadala som ho v kúdele lietajúcich chumáčov prachu. Takže okrem vysávania som najbližších niekoľko hodín strávila dôkladným umývaním a praním. Raz sme sa večer spoločne vracali z práce a hypoteticky som sa opýtala „Čo budeme večerať?“ On na to: „Spapám čokoľvek, čo navaríš.“ Zlatý chlapec, ani mu len nenapadlo, že som rovnako unavená a variť by mohol on.
Odvtedy sa snažím nikoho o nič nežiadať. Radšej sa vytrápim sama. A už vôbec sa nespolieham na to, že by sa v mojom okolí našiel chlap, ktorý dokáže robiť aj niečo iné ako sedieť za počítačom alebo športovať. Posledné dni si opakujem slová mojej krstnej mamy: „Na nikeho sa nespolíhaj. Vyprdz sa na nich. Pekne si šecko zarýdz sama a nebudeš nikemu ništ dlžná.“